Nedávno som našla v kuchynskej utierke skrytú kartičku – „Prestaň sa porovnávať“
A moje zážitky posledných dní mi to aj umožnili. Zavýletovala som si do Banskej Štiavnice na kakaovú ceremóniu Nové začiatky. Milujem Híling Inner Meadow ako dieľa svoju tvorbu a radostnú prácu a to ako sa stretávajú s blízkymi ľuďmi v rôznych kruhoch a ohňoch…a keď to video z totho IG na mňa bliká, hovorím si :“..Aj ja chcem!“
Teraz v Štiavnici som si uvedomila už idúc cestou na ceremóniu, že veď ja to mám. Inak a nie tak hojne ako oni, ale mám! A uvidela som aj syndróm „zelenšej trávy v susedovom dvore:):):):)“ sama na svojom vnímaní.
Toto je nevinné. Horšie je, keď porovnávanie vytvorí v našich životoch peklo. Vnútorné peklo nespokojnosti s vlastným bytím, s vlastným žitím, s vnímaním vlastnej hodnoty… a potom, túžiac po ideály, ktorý sa nám zjavuje niekde „u suseda“ (ako u mňa IG drahej Sovičky:) nevidíme svoje krásne stretnutia a kruhy. V túžbe po ideálnom milencovi, alebo milenke si neviem užiť intimitu s vlastným mužom alebo ženou. V očakávaní vyšších predajov si nevážime úspech, ktorý sme dosiahli. V predstave, že ideálny muž je ten, ktorý …(doplňte sami za seba), nevidíme dary toho, ktorý sa k nám vrátil domov, objal nás a pochválil večeru, ktorú sme pripravili. A ak sme večeru neurobili, tak navarí a ponúkne nás. Ozaj, čo zo toho je podľa vás mužné? …
Ďakujme a oceňujme to, čo máme. Lebo my všetci zažívame istú podobu toho, po čom túžime, avšak v tom roztúžení, nevidíme čo už máme. A to je hodné skutočnej pozornosti.
