Áno smrti. Konca. Sme k nej bližšie ako k zrodeniu a DOCHÁDZA NÁM TO! A zároveň máme kultúrny strach zo smrti. Žijeme, akoby neexistovala. V majoritnom náboženstve si vážime viac mŕtvych ako živých – je to akýsi zvláštny kult smrti. O vlastnej smrti nerozmýšľame. Lebo sa bojíme. Bojíme sa žiť, bojíme sa umierať…A pritom to nikoho z nás neminie.
Dobrá správa je – SME STÁLE ŽIVÉ!
A ostáva nám………času – nevieme koľko:) Čomu ho budeme venovať?
Možností je nekonečno! Energie menej:) Vody našej energie sa vnoria do hĺbky, tak hlboko, že už nemenštruujeme. Naša “studňa” je hlboká a voda v nej je vzácna. Je to na nás s kým budeme svoje hlboké vody zdieľať. Určite ich neplytvajme.
A čo je smrť? Smrť má mnoho podôb…umierame každý deň. Kúsok po kúsku. Bábätká rovnako ako starci.
Každý koniec je smrťou. Každá zmena prináša smrť toho, čo končí a zrodenie toho, čo začína.
V menopauze sa rodí kráľovná! Svojho života. Nerobí kompromisy, neplytvá energiou na hlúposti, váži si sama seba a tvorí kruhy rovných. Nepotrebuje súťažíť a ani vyhrávať. Veľmi dobre si rozmyslí, do čoho sa vloží a kam radšej ani nevkročí. Neostáva v minulosti a hrá hru zvanú život! Nie je tu priestor na drámu, suché dohody s jasnými pravidlami bývajú jej voľbou. Jej srdce je plné lásky a súcitu a tie šíri okolo seba.
