Dnes som si to naplno vychutnala. Boli sme na Počúvadle. Chodíme tam radi. Okrem ranného odchodu na celodenný výlet, ktorý bol tradične vypätý:) sme mali nádherný a pohodový deň.
Často to píšem a mnohí už viete, že sme vďační rodičia 3 detí. Každý z nich je silná osobnosť. Celá mama a otec:):):) Nuž ísť spolu na 1 miesto sú kompromisy. A niekedy ťažké. 1 chce chytať ryby, vždy keď sme pri vode. Jeho náradie zaberie pol kufra. 1 chce čítať knihu a byť v tichu a veľa veľa plávať (hádajte kto? – no JA!), 1 chce mať od všetkých pokoj a dať si kávičku so žienkou na teraske, 1 chce za každých okolností a všade hrať bedminton, a 1 chce chytať žaby a voziť sa na člne a hlavne chce, aby tam bolo dosť ľudí, s ktorými sa môže kamarátiť. Kam by ste šli s touto zostavou?
My chodíme na prírodné jazerá. Dnes Počúvadlo. Pláž taká odľahlejšia, v kufri auta rybárska výbava, chladnička, taška plná plaviek a uterákov, nafukovací čln, kniha:) Prišli sme na miesto a nezohnali jednodňovú povolenku. Rybársky zväz povolenky nedodal. Našťastie Juraj sa vie skamarátiť a hneď si našiel 2 mladých 14 ročných rybárov a pomáhal im s ich udicami. Nuž čo, život nie je vždy priamočiary. Martin nafúkol s otcom čln a už sa vozil po jazere:) Elenka hneď skočila do vody hľadala malé žabky a keďže je divoška, našla ich kopu. Ja som bola hneď vo vode a Peter zháňal tú kávu. Každý si šiel za svojim v úplnej ľahkosti a prirodzenosti a nikto nepotreboval nijaký extra servis. Zišli sme sa vždy v pravý čas – napríklad jedli sme len raz. Juraj bol úplne inde ako my a aj tak prišiel, keď bola chladnička vybalená – zázrak? Podľa mňa rodinné napojenie. Našim deťom sa ešte stále darí držať s nami telepatické spojenie. Všetci sme plynuli, oddychovali po svojom každý zvlášť a aj spolu, boli úplne spokojní a naplnení sme sa vrátili domov.
Ako to máte na rodinných výletoch vy? Oddýchnete si? alebo obskakujete deti, aby boli spokojné a tým pádom ste vy nespokojní? Dokážete deťom povedať nie? Akceptujú ho? Viete čo chcete robiť, ako oddychovať, aby vám bolo dobre? Je vám potom naozaj dobre?
Toto je veľmi veľmi hlboká téma. Dospelí odvedení od svojich potrieb často “slúžia” deťom. A deti, ktoré necítia pevnosť rodičov, sú často vystavené záťaži “rozhodovania aj za dospelých” . Deti potrebujú cítiť pevné a láskavé hranice, aby sa mohli uvoľniť a tešiť v bezpečnom priestore. Ten priestor tvoria autentické hranice rodičov, ich skutočné áno a skutočné nie. Áno a nie sú rovnako dobré odpovede. Okrem bezpečia tým dávame deťom vzor, ktorý ich učí neprekračovať vlastné hranice a nevyčerpávať sa pre pohodlie druhých. To je veľmi výživná životná lekcia.
