…nedokázali to a ja som na nich hrdá!
Majú 7 a 11 rokov. A žijú tu a teraz. Hodiny vidia, vedia, že existujú. Presne vedia kedy začínajú večerníčky, ale ťažko si ustrážia čas v hre – akejkoľvek. Ťažko očakávať, že prídu domov o pol siedmej – lebo keď sa zmení denné svetlo, tak nevedia kedy to je. Nemajú mobily a sú v prítomnosti.
Koľkokrát ste počuli o mágii prítomného okamihu? Meditačná prax nás tomu učí roky…sme k tomu vyzývaní, ak máme byť zdraví. Počúvame, že naša budúcnosť sa odvíja od prítomnej chvíle…
…a v skutočnosti už v pondelok rozmýšľame, čo bude v stredu na večeru, alebo čo bude povečeri…lebo veď je streda::):))…A tešíme sa v sobotu do kina. A heď ako sa zobudíme, uvažujeme koľko máme času, aby sme stihli to či ono…
Sme príliš veľa v čase a príliš málo v prítomnosti.
Živým dôkazom, že sme takí boli všetci sú naše deti. Teda kým sú sami sebou a neriešia čo bolo a čo bude…
Ja som mala z dnešného rána stres. Ale prešlo ma to a našla som v ňom poklad. Som nesmierne hrdá na to, že naše deti sú ešte stále tu a teraz!
A priviedol ma k nemu môj priateľ, ktorý mi povedal: “Život sú presýpacie hodiny. Len tá horná časť je zakrytá a my neviem, koľko zrniečok v nej ostáva.” Dodávam, že pokiaľ žijeme naplno každý okamih svojho života, tak je to jedno, koľko ich je. Lebo dôležité je stále len to jedno. To, ktoré práve padá dolu.”
Ďakujem!
