Sme ľudia. Kontoverzný živočíšny druh. Milujeme sa len tak pre radosť. A rovnako sa navzájom zabíjame z poslušnosti. Napriek všetkým našim snahám sa vzájomne vyhubiť, sme premnožení. Aspoň tak to vyzerá, keď porovnáme zdroje, ktoré máme k dispozícii a početnosť ľudskej rasy s rôznymi nárokmi.
Sme zároveň životom samým a prejavením jeho túžby byť, množiť sa, rásť a tvoriť. A tiež sme vynašli antibiotiká – proti životu, alebo chemoterapiu…a sme aj pôvodcami rakoviny…a jej najväčšími hostiteľmi na Zemi.
Pred 10 rokmi som nepoznala ženu s diagnostikovanou rakovinou prsníka, dnes už nemám priateľky, lebo jej podľahli…
Vrátim sa k tomu, že sme život. Rozumiete tomu? ŽIVOT!!!! sa deje sám od seba z veľkej vlastnej túžby byť a tvoriť. Nedá sa zastaviť a keďže sme jeho prejavom na Zemi, tvoríme ho v každej chvíli, každej sekunde s každým nádychom a výdchom aj my. Vieme, že život je krehký. A v skutočnosti neustále balancujeme medzi životom a smrťou. Každý nádych a výdych, každý deň a noc, každý spln a novolunie, každý slnovrat a rovnodennosť…rok sa s rokom stretá a človek ide svojím príbehom života ďalej. V krátkych okamihoch sa to zdá zvádnuteľné. Stačí sa vyspať raz do týždňa dobre a inak sa to dá zvládnuť. Dá sa roky pracovať za peniaze bez radosti a vášne. Dá sa odkladať čas na oddych…do nekonečna? Dá sa klamať sám sebe, že som odolná voči stresu…a v skutočnosti sa pomaly preklápať zo strany života ku jeho koncu…
Sú ľudia odpojení od svojej iskry. Sú ľudia, ktorí potrebujú stretnúť iného človeka, ktorý im pripomenie, kým sú. Porozpráva im ich príbeh z inej perspektívy. Prebudí v nich život.
Môžeme si aj sami spomenúť!
- vyjsť ráno na slnko a hľadieť na oblohu bez okuliarov,
- vyzuť sa a prejsť sa bosí po zemi v zime aj v lete,
- dotýkať sa hladiny vôd, riek, potokov
- dýchať čerstvosť rána, ktoré sa práve zrodilo z noci…
Naši pohanskí predkovia uctievali život. Bol pre nich knihou života, nekonečným zdrojom inšpirácie. Vtáky patrili bohom…Lietali vysoko a videli veci zo širšej perspektívy. Spievali najviac nad ránom a v noci boli ticho – dokázali tak svojim spevom privolať nový deň. Zvuk je veľká mágia života. Nikdy nie je samoúčelný a vždy mení vnútornú vibráciu toho kto spieva a aj toho, kto počúva. A takto je to aj so slovom, ktore bolo na počiatku.
Sme život a sme v pohybe. Nie preto, že chodíme, cvičíme a bicyklujeme. Ale preto, že vyzrievame, jeme, trávime, vylučujeme a chápeme, myslíme a tvoríme realitu slovom.
Sme v pohybe, pretože sme hlavne z vody. Nie hocijakej, ale živej vody, EZ vody, povrchovej vody. Vody, ktorá je životom. Vody, ktoá je na hladine riek, jazier…a na povrchu našich buniek. Sme život, a keď otrávime seba a všetko okolo seba, všetko umrie. Ale keď sa začneme vnímať neoddelene – ako súčasť povrchu rieky, ako pieseň, ako tanec, ako slovo…môžeme ešte stále nechať život vyhrať nad smrťou na celej Zemi a pe celú ZEM.
Byť pohybom a byť si vedomý najmenšieho pohybu je jednoduché umenie, ktoré vám prakticky odovzdám na víkendovom pobyte TEKUTÉ TELO, 21.-23.11.2025. Registrácia je už otvorená, niektoré miesta sú už obsadené. To svoje si môžete rezervovať na tomto linku: https://tehujoga.sk/lekcie-a-seminare/tekute-telo-sebelaska-a-zdravie/
