Príbeh z mojej školy. Po praxi sedí Andrejka a zdieľa svoj prežitok. Hovorí, že podoba, ktorá pre ňu fungovala bola Čierna Madona.
Že cíti, že už nepotrebuje mená, aby pochopila o čo ide a s čím pracujeme, že pre ňu je to takto. Čierna Madona, čierna Rianon, čierne, tieň, zlé… – stále to isté božstvo, energia, Madona. Čierna Madona existuje dodnes v kresťanských európskych spoločenstvách.
Má pravdu, mená nie sú dôležité. Ak to my nepotrebujeme, lebo máme rovnakú skúsenosť. Stále však môžeme súcitiť s tými, čo pomenovania potrebujú. Pre prax, ktorú sme sa učili sú rôzne mená. to staré eneolitické je čierna Rianon, novšie bude čierna Madona, tibetský budhizmus pozná meditačnú prax tonglen…je to tá istá práca.
A iné rôzne mená tej istej energie – Boh, Alah, Jahve….
Nič nie je sväté na neľútostnom obhajovaní vlastnej pravdy.
Ide o tú istú energiu, len má rôzne mená. A toto nás ľudí oddeľuje navzájom od seba, od spoločnej ľudskej podstaty a od vlastného srdca a života.
A tá revolučná myšlienka je – čokoľvek čo sa deje – ľudskými očami videné ako dobré, alebo zlé – môže byť prejavom tej istej energie. Čo ak je tou energiou láska? Buď jej prejav, alebo túžba po nej.
Všetko je jedno. Aj táto veta je súčasťou mnohých náboženských textov. Oddelenosť spôsobujú rôzne mená…rozdelenosť ľudstva…je iluzórna.
