Najlepšie sa zdieľa vlastná životná skúsenosť. Aj táto je moja:)
S prvorodeným synom teraz často vedieme rozhovory o stredných školách. Má 11 rokov, ťahá mu na dvanásty a čím ďalej, tým častejšie uvažuje nad strednou školou. Veľmi ho trápi, že nie je dobrý vo všetkom.
Ja som bola. Bola som od začiatku čistá jednotkárka, mám červený vysokoškolský diplom a doktorát. Bola to pekelná nálepka a ovplyňuje ma dodnes. Už moji rodičia netolerovali, keď známka bola iná ako 1 – nedávalo mi to veľa možností si vybrať. Môj fokus je od detstva nekonečne široký. Nikdy nemám dosť informácií a furt potrebujem vedieť viac.
Keď sa ma niekto opýta:”Čo robíš?” Začnem hovoriť a nie a nie skončiť. Schválne, či dočítate do konca zoznamu:
- som pôrodná babica
- pôrodná a popôrodná dula
- terapeutka kraniosakrálnej terapie a somatoemocionálneho uvoľnenia
- lektorka jogy
- zakladateľka proketu TEHUJOGA, autorka systému funkčnej jogy pre tehotné ženy
- lektorka popôrodnej regenerácie – cvičením navraciam telá tehotných žien do ich popôrodnej sily
- certifikovaná lektorka Hypnopôrod Slovakia
- spoluautorka a prispievateľka do Klubu štíhlosti a zdravia, ktorý funguje on-line
- ceremonialistka – prechodové ženské rituály (menarché, vedomá rozlúčka so slobodou, predpôrodný rituál, rituál zavinovania kostí Cerrada)
- sprievodkyňa žien v témach sebalásky, sebahodnoty, meniacej sa sexuality
- zakladateľka Lesného klubu Dúholie a občasná sprievodkyňa detí vo veku 6-12 rokov
- mám 3 deti a som teda full-time matka (dokonca ich občas učím v Dúholí:)
- manželka:) – symbolicky nakoniec to najlepšie:):)
A to tu nepíšem, čo všetko som už robila:):):):)
Na vizitku sa mi to samozrejme nevojde:) a ani do podpisu na e-mail:):):):)
Bavím sa na tom! Už s tým viem žiť. Ťažko je niečo pustiť, lebo moja “nie dosť dobrá”, ktorá dostala na zadok na 3 z matiky, sa ihneď ozve a šúcha si ešte dnes boľačku po výprasku.
Svojim deťom by som to urobiť nechcela. Avšak ako spoločnosť sme očakávania všeobecnej schopnosti plní.
Čo ak sa niekto narodí ako umelec? Čo ak niekto vie, že chce byť hrnčiar a nepotrebuje angličtinu, lebo jeho trh je okolie Prešova? Čo ak nás vedieť všetko natoľko zaťažuje, že už nevieme, čo chceme?
Je to do života dobrý, alebo zlý vklad? To nevieme. Toto vždy zistíme až nakoniec. Ale môžeme sa tešiť cestou na koniec. Tak sa tešme, že vieme, čo vieme. Že našim deťom ráno zasvietili oči, lebo nasnežilo. Ako hovorí môj muž:” Život je škola” Moja výzva je rozhodnúť sa, ktoré odrážky vymažem. Je to pre mňa fest ťažké.
