Rozhovory s pôrodnými babicami

Mám sa pracovne a veľmi sa tomu teším. Teším sa, že na Festivale na lúkach na Zaježovej boli súčasťou programu aj Rozhovory s pôrodnými babicami a teším sa veľmi si vážim, že som bola jednou z pozvaných, ktoré svoje skúsenosti a názory o pôrodoch zdieľali.

Mala som trému. Tlak z verejného vystúpenia. Keď sa blížila chvíľa, že som mala prehovoriť a predstaviť sa, ani krvi by sa vo mne nedorezal, krvný tlak som mala v oblakoch:) …

Nádherné bolo, že sme tam boli takmer všetky. Je nás tu (v Banskobystrickom kraji) teraz 9, dúl, babíc, porodných asistentiek, ktoré vedú pôrody v poli ženskej sily. V úcte, intimite, rešpekte k procesu pôrodu a aj ženskému telu. Stretlo sa nás 6. Stretávame sa pravidelne na Kruhu sprevádzajúcich žien, v zime pravidelne raz za mesiac, teraz tak často ako záhradky a iné letné radosti dovoľujú. Navzájom sa podporujeme. Pre mňa v tomto poli neexistuje konkurencia.

Osobne som sa zamyslela nad otázkou, ako som sa stala tým, čím som. Tam som neodpovedala, ale jedna z nás povedala, že tam cielene nesmerovala. Že je speváčka a nebolo to tak, že sa rozhodla, budem babica, nejako to stihnem medzi jedným a druhým koncertom:) Že to začalo jej pôrodmi. A potom ju k pôrodom začali pozývať priateľky a potom iné ženy a tak sa zo ženy, ktorá porodila, životnou skúsenosťou stala babica. Že k prvým pôrodom nosila alkohol (na dezinfekciu), nožnice a plienky. Že mala túto výbavu aj sama pre svoj prvý pôrod a cítila sa veľmi dobre pripravená:). Dnes, že má vo svojej taške pôrodnej babice už kadečo, vrátane tlakomeru a doplera. A tak to bolo aj so mnou. Študovala som s cieľom cvičiť s tehuľkami jogu. Moje 3 vlastné tehotenstvá a pôrody a požiadavky žien ma postavili na miesto, kde teraz stojím a cítim sa ňom správne. A pôrody stíham pomedzi môjho muža, 3 malé deti, komunitnú školu, jogy a terapie, ktoré so ženami a pármi robím. A tak to má v mojom živote teraz byť. som vďačná.

Ďalšie články