Dlho mi to trvalo:), kým som toto pochopila. Zážitok, ktorý mi to naplno osvetlil je veľmi veľmi nepríjemný a už patrí minulosti. Dnes už viem, že som vďačná za svojho muža a poviem vám prečo.
Neviem, ako to vo svojich vzťahoch máte. Ten náš je „škola partnerstva“. Obaja si nesieme z rodín hlboké zranenia a obaja sme si vybrali skvelého partnera na to, aby sme sa vyliečili a otvorili sa nekonečnej láske. Nie tej romantickej v duchu “ ak nie si moja“… ale tej skutočnej láske duše, ktorá iba je a vidí očami lásky. Vidí, že za nepríjemným slovom je hlboká rana a neberie si to slovo osobne. Vie, že ostré slová sú štítom, aby rana v duši človeka, ktorý ich hovorí, nemohla byť už viac prehlbovaná a ponúka objatia tam, kde iní trieskajú dverami. Tak takáto je skutočná láska.
Uvedomila som si, že je výsada, že môžem zaspávať po boku muža. Uvedomila som si, že je výsada počuť od neho, že som krásna. Uvedomila som si, že to čo sme spolu vytvorili nie je málo a je to úžasné. A že sme spolu ešte stále tvorcami. A vždy keď vidím naše deti, vždy keď sa vrátim do teplého domu som za neho hlboko vďačná.
Prajem vám, aby ste to tiež tak pocítili. Že nech tí vaši muži robia čokoľvek, robia to najlepšie čo vedia v danej chvíli. A aby ste ich videli očami lásky.
