Príbeh jedného pôrodu, ktorý sa stal nedávno.
Rodičia, ktorí očakávali príchod svojho prvorodeného syna sa z neho veľmi tešia a tešili sa celé tehotenstvo. Mal sa ako v bavlnke. Rozumejte – má mamu a otca, ktorí vnímali jeho podstatu, tu nehmotnú, jeho dušu, keď ešte nebol narodený. Sú obaja veľmi vnímaví na jemný svet. Jeho telo dostávalo počas jeho vnútromaternicového vývinu všetko dôležité – dokonale vyvážené živiny, vitamíny. Nič mu nechýbalo, lebo jeho mamka vie vyladiť kohokoľvek na frekvenciu zdravia a teraz venovala túto pozornosť aj sama sebe. Koncom 38. týždňa tehotenstva bol už pripravený a čakal. Čakal na svoj čas príchodu. Každý z nás má bránu príchodu na tento svet otvorenú v presne stanovenom čase.
Jeho mamka mala v štvrtom mesiaci tehotenstva sen. Bol to ťažký sen a jeho posolstvom bol veľký strach, ktorý už táto žena s prichádzajúcim miminkom kedysi dávno zažili. Zažili ho spolu a teraz si naň spoločne spomenuli vo sne.
Bežal 39. týždeň tehotenstva a nedialo sa nič. Zatiaľ to ale bolo jednoduché zachovať svoj pokoj. Bežal 40. týždeň tehotenstva a minul aj vypočítaný termín pôrodu. Pár dní potom to ešte bolo jednoduché, ale pokoj a nadhľad sa pomaly strácal, až sa stratil úplne. Maminka verila, že porodí doma a bolo potrebné ísť do pôrodnice na poradňu a konfrontovať sa návrhom hospitalizácie v ukončenom 41. týždni tehotenstva. To je to, čo nechcela najviac na svete. Ale zbalila sa a postavila sa tomu čelom. Navonok s pokojom angličanky, ale vnútri plná rozporuplných emócií a strachu, napochodovala na poradňu v pôrodnici. Lekárka je ale anjel a priateľka. Úprimne sa porozpávajú o bábätku a možnostiach, ktoré majú na včasné spustenie pôrodu, aby mohol prebehnúť prirodzene. Mamička súhlasí s Hamiltonovým hmatom. Necíti pri ňom žiadnu bolesť a skutočne doma popoludní začne rodiť. Aká radosť! Úľava! Rodí! Pôrod prebehne v domácom prostredí. Všetci sú v úplnom poriadku. Mamička je bez zranení a regeneruje sa veľmi rýchlo. Nabieha laktácia.
A tu sa v tomto živote odohrá príbeh, ktorý obaja poznajú – príbeh strachu. Bábätko nemá technickú výbavu na to, aby sa vedelo prisať. Pomery v ústach jednoducho nesedia. Je potrebné prerezať uzdičky. Všetci anjeli stoja okolo nich a oni sa s 5 dnovým bábätkom dostanú k výbornému odborníkovi. Uzdičky sú „povolené“, ale bábätko sa nevládze prisať. Medzitým samozrejme mamička začala odsávať mliečko a podávať ho bábätku cez fľašku. Kŕmili ho takto každé 2 hodiny 24 hodín denne. Aby sa hydratácia, moč a stolica dostali do rovnováhy, aby bábätko nebolo v ohrození života. Mamičke srdce smúti za všetkým časom, čo strávi so strojčekom na prsiach miesto toho, aby sa mojkala s bábätkom. Všetko dobre dopadne. Bábätko sa začne prisávať. Akceptuje prsník aj fľašku:) Nie je to nemožné. Dokonca si vyberá tú pre neho ťažšiu možnosť – uprednostňuje prsník.
A prečo duša mešká za telom? Proces vteľovania je na bábätkách viditeľný. Vidno to na očiach šestonedeľniatok. Ich oči sú ako z iného sveta. A aj skutočne sú. Na očiach tohto bábätka bolo vidno, že jeho čas ešte nebol. Narodil sa po vyvolanom pôrode. Čo by sa tým zmenilo? To nevieme. Vieme len to, že jeho život sa začal takto a je to v úplnom poriadku. Ako všetky možnosti.
