Veľa ich okolo seba nevidíme. Veľa z nás v nich ani nevyrastalo. Dnes je smutným faktom, že takmer 80% detí v školskom veku vyrastá v neúplých rodinách.
Ale ako sa pestuje dlhodobý vzťah?
A prečo zo vzťahov odchádzame?
A prečo je stredný vek kritický?
Kríza stredného veku prichádza s vedomím, že život sa kráti a smrť sa blíži. Cítime, že nevládzeme ako predtým a každý pocíti ubúdanie síl. Chceme mať život už usporiadaný, lebo všetko, čo ešte usporiadané nie je, si pýta veľa energie a pozornosti. Ak nemáme silu, henváme sa. A z nedospelých miest našich osobností projektujeme zodpovednosť za vzniknutú situáciu smerom von – to on! To ona! To oni!… Zabúdame, že sme bvytvorili, to čo žijeme. AJ keď nevedome, nesieme za to zodpovednosť.
Vzťahy sú najkrajším zrkadlom vlastnej bolesti. Neustále v nás pulzuje bolesť, ktorú nám nespôsobil muž a ni žena po našom boku, ale najčastejšie naši rodičia. Vyrastali sme v rodinách, kde sme sa nevedome „naučili“ ako vzťahy vyzerajú. Ak to neboli vzťahy plné lásky, súcitu, porozumenia a úcty, tak pokračujeme vo svojom živote v boji s druhým pohlavím. Neuznávame navzájom výnimočnosť a dary druhého pohlavia, ale snažíme sa vyrovnať tomu druhému a dosýtiť svoje nenaplnené miesta. Ženy si dosycujú lásku otca, ktorá im chýbala a muži naopak – tú materskú. V únave, keď nie sme naplnení vlastnou silou, cítime tieto prázdne miesta v našej duši ako bolestivé. Cítime sa nie dosť dobrí, nedostatoční…nehodní lásky a úspechu a vyžadujeme… od partnera, alebo partnerky to, čo sme nedostali od rodičov.
Otvára sa priepasť medzi partnermi. Výčitky a nespokojnosť zabíjajú vzťah.
Pravda je, že to, čo sme nedostali do rodičov, nenaplní žiadna iná žena ani muž. A prázdne miesta v našej duši sú našou zodpovednosťou.
Nenaplnená potreba bezpodmienečnej lásky je téma, ktorá nás presahuje ako ľudí. A zároveň spája. Všetci ten pocit poznáme.
Ako teda pestovať dlhodobý vzťah?
- Intimita – nie je vždy o milovaní, ale o dôvernosti a zraniteľnosti, ktorú dokážeme spolu zdieľať. Možno ani sami nepoznáme všetky svoje zranenia, ale nech je bolesť z minulosti akákoľvek, nesmie stáť v ceste intimite s partnerom/partnerkou.
- zameranie pozornosti – ak budem hľadať chyby, niet jednoduchšej veci, ako chyby nájsť. Nájsť to, čo nás spája je ťažšie. Ale dôležité. Každý z nás má dobré a zlé dni, ale na konci každého dňa určite nájdeme jednu vec, za ktorú môžeme byť svojmu partnerovi/partnerke vďační. A úplne najväčšiu silu má keď si to povieme nahlas do očí.
- buďme najlepšou verziou sami seba a majme odvážne srdcia – nemusíme konať veľké činy, aby sme dokázali veľké veci. Odvážne srdce je plné lásky, aj keď bolo zranené.
- ak sme niečo pokazili, vieme to napraviť. A vieme byť nabudúce šikovnejší aj v používaní slov.
- v každej chvíli sme živým príkladom pre deti. To je dostatočný dôvod byť najlepšou verziou samých seba.
A čo môže byť základom pre dlhodobý vzťah?
Je to zodpovednosť? Je to láska? Je to záväzok? Je to kvôli deťom?
V skutočnosti nič z toho.
Je to slobodné rozhodnutie ostať vo vzťahu a vybrať si svojho muža znovu a znovu každý deň. A ostať najlepšou pravdivou verziou samej seba, aby si ma vybral dnes aj on. Znovu a znovu…Základom dlhodobého vzťahu je sloboda:)
