5.-te výročie nášho tretieho domáceho pôrodu

Presne pred 5. rokmi sa nám narodila Elena Bohdanka. Počatie bolo vedomé, tehotenstvo bolo vedomé a pôrod bol domáci. Je to však veľmi vtipný príbeh. Čo všetko chce matka 2 malých detí stihnúť, keď deti konečne nie sú doma a to tretie je ešte v bruchu a môže ho so sebou vziať kamkoľvek:):)…Skrátka, mohlo sa stať, že porodím aj v kine…

Začalo to poslíčkami. Boli takí silní a otravní, že ma budili celý týždeň o 4. ráno. Mala som pravidelné „kontrakcie“ do 6. ráno, potom som zaspala a zobudila som sa o 2 hodiny, furt tehotná!!! Vo štvrtok som poslala deti k našim. Konečne som bola sama doma. V mysli som bola taká namotaná na pôrod, že som z domu nikam nechodila, chodila som doma v nočnej košeli a furt som „čakala“, kedy sa TO začne. Nezačínalo. Ani v piatok a ani v sobotu. Nosila som Elenku už 41+ týždňov a furt som bola tehotná. V nedeľu ráno som odkopla perinu s rozhodnutím, že to se..m, že keď nerodím, tak si aspoň užijem! A šla som na dlhú prechádzku. Poslíčkov som samozrejme mala, ale už som si parádne zvykla na ich spločnosť a výborne som ich rozdýchavala priamo za chôdze. Keď som sa vrátila domov a šla na záchod, mala som KONEČNE ružový papier po malej potrebe a vedela som, že v tento deň porodím. Ale však ešte bol čas. Šli sme s mužom na obed do reštaurácie. Užila som si porciu pikantného hovädzieho:):) a predýchavala už kontrakcie.

Potom sme si odskočili na kávu ku kamošom do Mýtnej a keď sme sa vrátili domov, môj muž už zakempoval pred televízorom. Že už je po výlete. Nuž ja som ho ešte vytiahla do kina. Mala som už celkom pravidelné kontrakcie, cca každých 7-10 minút. Stojac pred kinosálou som sa už potrebovala sústrediť na každú kontrakciu a film sme nedopozerali. Keď som mala kontrakcie cca každé 4 minúty, šli sme domov. Môj muž znova zakempoval pred televízorom. Bolo asi pol 9 večer, akurát začínal film. To som ho poprosila nech telku vypne a nech sleduje kontrakcie. Nech volá moju pôrodnú oporu, že do hodiny to iste bude. A ozaj to tak bolo. Pobehovala som v kontrakciách medzi záchodom a obývačkou a Elenku som si porodila rovno do dlane. Chcela som to tak, podriadila som tomu pôrodnú polohu. Čo bolo veľmi náročné pre moje kríže. Avšak ten pocit, keď som sa dotkla fontanelky a naraz sa mi celá hlávka vtlačila do dlane nikdy nezadubnem. Držala som pod palcom jej drobné uško a prihovárala som sa jej. Cítila som ako sa jej telíčko v mojom vnútri dotáča, aby mohla pri ďalšej kotrakcii zľahka vykĺznuť na tento svet.

Ostali sme v obývačke. V pokoji som ju nadojčila, bola prisatá plné 2 hodiny, potom sladko zaspala a ja po sprche a záchode s ňou. Nastali 3 krásne dni ticha a pokoja. Len sme boli spolu, spali a dojčili. Nikto nás nerušil. Elenka bola veľmi pokojné bábo. A prečo 3 dni pokoja? Lebo na ten 4. deň sa vrátili domov naši synovia…a to je už celkom iný príbeh.

Páčil sa vám tento príbeh? Zostaňte s tehujogou v kontakte. Stačí vypísať registračný formulár na homepage. Vo Vašej pošte nájdete každý týýždeň pár inšpiratívnych článkov nielen o tehotenstve a pôrode.

Ďalšie články