Sedeli sme s priateľmi v kuchyni pri čajíku a padla veta: „Ona je také dobré dievča, ale nemá šťastie na chlapov!“ Riešiť šťastie druhých ľudí už ávno nie je moja téma, mám dosť radosti s riešením šťastia vlastného, ale debata tým nabrala veľmi zaujímavy smer. Začali sme hovoriť o tom, ako to je s mužnosťou.
Mužnosť vnímame rôzne. Čo je podľa vás mužné?
Jediná istota v našom živote je zmena. V ľudskom živote vieme s istotou len to, že keď sa narodí dievčatko, vyrastie v mladé dievča, pannu, mladú ženu matku, dozrie v zrelú ženu a zostarne v starenu. Všetky prechody v ženskom živote sú telesné, každá iniciácia je priamou skúsenosťou tela – prvá menštruácia, prvé milovanie, tehotenstvo, pôrod, prechod…Prichádzajú v správnom čase, prinášajú nám bolesť, radosť, rozkoš, posúvajú nás v živote vpred.
Malý chlapček vyrastie v chlapca, mladého muža, otca, dozrie v zrelého muža a zostarne v starca. Ale žiadny prechod nie je fyzický. Žaidny z nich nie je iniciovaný zvnútra tela nedobrovoľnou telesnou skúsenosťou, ktorá by chlapcovi ukázala, že už nie je tým, kým býval. Že je čas posunúť sa vpred. Rásť a dozrievať. Ale aj chlapci potrebujú fyzickú iniciáciu. Potrebujú cítiť svoju rastúcu silu v tom, že premôžu protivníka. Takto sa naučia, že sú silní a vedia chrániť. Potrebujú sa báť a vyviaznuť zo strachu sami, aby vedeli, že sú schopní prežiť a zabezpečiť prežitie aj tým, ktorí na nich spoliehajú. Potrebujú loviť, stavať, biť sa, aby mohli od malička pracovať so svojim najväčším mužským darom – agresivitou. Ktorá keď je správne nasmerovaná, tak chráni, zabezpečuje jedlo a stavia príbytky.
Ale čo robíme dnes my? Posadíme v 6 rokoch chlapcov do lavíc. Odpojíme ich od tiel, sú nútení abstrahovať a viac myslieť ako sa hýbať. Nemôžu sa biť – ja tu nehovorím o nakladačke do bezvedomia. Hovorím o priateľskom zápase, telesnom kontakte s presnými pravidlami. Nemôžu behať, keď chcú. Nemôžu vytvárať čo chcú. Tým trpí ich mozog, lebo kooperácia rúk vo vytváraní rôznych predmetov zabezpečuje vývoj mozgu. Sú v porovnaní s dievčatami často „slabší“ v čítaní a písaní – tieto abstraktné a jemné veci im skutočne v mladom veku idú len výnimočne. A takto z chlapcov už nerastú úplní muži. Nemajú telesnú iniciáciu, keď ju potrebujú.
Píšem to sem, lebo mám 2 synov. A píšem to sem, lebo mnohé matky majú synov. Matka je tá prvá žena, ktorá zabezpezpečí, aby syn mohol rásť. Aby sa mohol stať mužom a vedel zvládnuť svoju agresivitu. Každý chlap ju má.
Ako dopriať chlapcom to čo potrebujú? Venuje sa tomu pár ľudí na Slovensku. Osobne som sa stretla s Jozefom Mihališinom. Viac ňom a o jeho práci nájdete na www.mihalisin.com.
