Som vďačná za naše deti. Boli sme na výlete do Demänovskej jaskyni slobody. Zaparkovala som na nesprávnom parkovisku. Ku jaskyni sme šli cca 3 km cez les popri rieke. Deti mali v čase výletu 4,7 a 10 rokov. Každý niesol svoj batoh s oblečením do jaskyne, vodou a niečím malým pod zub.
Šli sme cca hodinu. Ani jeden z nich nefrflal, že nevládze, či nechce ísť. Všetci 3 si doslova vychutnávali les, potok, prírodu. Martin hovoril, že si to vychutnáva a to celý deň šlapal v gumákoch, lebo si ráno v rose zmočil svoje jediné botasky a nestihli sme ich vysušiť.
Elenka po výlete povedala:”A ja som v tej jaskyni cítila tú slobodu. Vždy, keď som sa dotkla sklay, tak som cítila jej silu a to ako vo mne rastie a akú má silu.” Je to presný citát našej 4-ročnej dcéry. Som na naše deti skutočne hrdá! A som za ne hlboko vďačná. A aj za Dúholie, kde sa vzdelávajú. Lebo ich fyzická kondícia a úcta k prírode má určite koreň práve tam. Som vďačná, že je to takto!
