Napriek všetkým vinšom Vianoce bývajú málokedy veselé. Ja si ich z detstva pamätám ako deň, kedy treba veľa stihnúť. Nezriedka sa mi podarilo niečo nevhodné práve na Vianoce vysrstiť. Napríklad rozbiť niečo dôležité, neplánovane narobiť neporiadok v poriadku, ktorý sme s mamkou vytvárali veľmi dlho…Nuž proste som krížila plány k pohode.
Dnes som ja mama početnej rodiny. A som mama „vo veku“:):):) A mám rada svoj pokoj. Naše deti zas majú radi svoj režim – sú rýchle a hlučné a rozhodne ich už neubehám. Mohlo by sa zdať, že mi moje deti teraz krížia moje plány k pohode.
Nuž – od narodenia prvorodeného syna sa učím nemať plány. Bytie v prítomnosti. Takže nepečiem na Vianoce, proste pečiem, keď máme chuť. A kedže máme chuť, tak aj zjeme:) Do Vianoc napečiem viac plechov koláčov ako moja mama:) Na Vianoce aj tak nemáme nič. Nevadí! Hlavne, že máme radosť!
Keď sa mi nechce, nepečiem:) A nerobím ani nič iné. Niekedy nemám ani radosť z prichádzajúcich sviatkov. Popravde to ticho na konci roka je u nás skutočné. A nie je pre mňa vždy ľahké… Tak nebývam veselá.
Všetky Vianočné zvyky – koláče, kapor, darčeky, vysvietené stromčeky sú veľmi dobré pozlátko na prekonanie najtemnejších dní v roku, aby sme náhodou neklesli do vlastnej temnoty. Ja sa učím, nebáť sa jej. TICHO – to vzácne ticho koncom každého roka nastane. Všimnite si ho a ostaňte v ňom a s ním. Ticho lieči.
A nový rok nezačína 1.1…. Moje zámery sú ako živé bytosti. Klíčia dlho a jediné, čo skutočne chcem, je vidieť tie životaschopné a vkladať energiu do tvorby efektívne. A preto môže byť aj nový rok šťastný. Niekedy dokážem veľa a som veľmi spokojná. Idem spať ako hrdá kráľovná, spokojná a vďačná za každé z detí a za môjho muža. A niekedy aj nie.
Proste, budeme ďalej žiť. Prajem si žiť v bdelosti, neklesať na mysli, byť pevným bodom pre svoje deti, milujúcou a sexi pre môjho muža. Nech je odvaha mojou prirodzenosťou a idem na 3 mesiace žiť k moru aj s rodinou:)
Prajem nám všetkým, nech privítame nové svetlo v radosti.
