Že čo? Že menštruujem. Vo štrtok sa to stalo. Stretla som na hojdačke na ihrisku priateľa. Na otázku, ako sa mám, som odpovedala: „Začala som menštruovať.“ Chvíľu mi hlavou bežalo, že či to je vhodná téma na rozhovor s mužom…ale áno je. S týmto mužom áno:)…Je to jeden z mojich najlepších priateľov a viem, že cykliskosť žien vníma.
Nasledovala poznámka, že som dobre zosynchronizovaná s jeho ženou:):):):)
V piatok som mala plný dom ľudí. Presnejšie detí…Mám to rada. „Naše“ deti (deti z Dúholia) sú super a je super vidieť, že majú stále spolu naplno a živo strávený čas. Mali rôzne požiadavky, lebo niektoré z nich u nás ostávali aj spať…a teda ten počet detí, ktoré u nás chceli nocovať sa nebezpečne navyšoval počas večere. Mala som v tom čase už migrénu a bola po upratovacom záchvate (inak sa to nazvať nedá – lebo aj neupratané hračky som deťom z políc vyniesla pred dom so slovami, nech si rozmyslia, čo z toho si dajú naspäť:)). Cítila som ako sa situácia vymyká z mojich energetických možností a pristihla som sa pri myšlienke, že ako to urobiť, aby som im povedala áno. Ale nakoniec som im povedala :“ Ja som začala včera menštruovať. Zvládnem maximálne 2 deti na spačku (okrem svojich 3:), lebo to viem jednoducho vyriešiť.“ Ostalo spať pôvodne dphodnuté 1:)
Tento menštruačný ponor bol hlboký. Vedma vo mne mi dáva jasne nejavo, že ma nemusia mať všetci radi a že si svoj priestor mám chrániť a zbaviť sa zbytočnej ústretovosti. A bola som prijatá aj mojim manželom, ktorý ma počul len kričať a hundrať a aj tak ma vždy objal a povedal mi: „Ja Ťa ľúbim, aj keď som čert.“…
Milí moji, toto je vysnívaná menštruácia! Ďakujem za to, že žijem medzi ľuďmi, kde môžem hovoriť narovinu a nebyť zbytočne ústretová. Moje hranice sú čím ďalej tým jasnejšie a som vďačná aj za to, že ešte občas menštruujem. Keď príde to „menštruačné monštrum“ – dno , vravím si, že mi nebude chýbať…ale zas aj tie vrcholy časom pominú…Mám svoju menštruáciu rada a užívam si každú, ktorú ešte zažijem.
…a z druhej strany menopauzy – ešte neviem, ako sa postavím k bruchu…Som zvyknutá na ploché bruško plné tehličiek. Nuž prestáva byť ploché. Viem, že je to normálne ženské telo po prechode. Viem, že je to endokrinná žľaza (ten tuk myslím)…ale neviem, či to dokážem prijať – že budem mať pravé materské bruško. Alebo chcem byť sexi 70 ročná babička so sixpackom… pravý dôkaz doby bodyshamingu a klamania si, že staroba a smrť sa nás netýka a môžeme byť navždy úplne fit. Čo si o tom myslíte vy?
