Náš pôrodný príbeh je pre mňa tak veľmi prirodzený. Pred pár týždňami som si napísala jeho vizualizáciu. Dnes si krúžkujem čo sa z nej splnilo a čo nie. Niesom ani prekvapená z toho, že skoro všetko je zakrúžkované. Pretože som bola presvedčená, že aj v pôrodnici je možné rodiť krásne. Asi by to však takto nebolo keby som sa totálne nezhypnopôrodovala ? a hlavne keby pri mne nestála Miška @tehujoga . Miška už pred piatimi rokmi som vedela, že ty raz budeš so mnou pri pôrode. A tak som si predstavovala ako vedľa mňa stojíš hladíš ma a držíš ma za ruku. Šepkáš mi do uší slová podpory a sily, vedieš ma. Si tam a to mi stačí aby som sa vždy vrátila do svojeho stredu. Bola to asi iba hodina? Plus mínus, ale bolo to silné. Ľahko je tam stratiť svoju silu, ľahko je tam byť v kŕči a mračiť tvár. Ľahko je v pôrodnici stratiť vlny a prestať vítať bábo medzi nami. Akonáhle som ucítila tvoju ruku na mojej, vedela som aj so zatvorenými očami, že pri mne stojíš. Hneď išlo všetko jednoduchšie ❤ a vrátilo sa do prirodzenosti. Vďaka tebe sme mali aj bonding, síce na štýl tu kábel, tam kábel ? ale bol. A zrazu keď už bola malá na svete akoby sa medzi všetkými okolo zhmotnila láska a odvtedy po celý čas v pôrodnici len rástla. Viem si predstaviť, že by sme toto všetko vedeli doklepnúť aj doma, ale poviem Vám pravdu, toto sme si mali zažiť, pretože to bol pre mňa akoby liek na dušu, ktorá mala nezahojené rany z prvého pôrodu v tej istej pôrodnici. Ďakujeme ti Miška za všetko ??. Takto si sa stala súčasťou našej rodiny. Prvým tehotenstvom vďaka tvojej tehu jóge a príprave na pôrod a tým druhým vďaka velikej dôvere a tvojej bytostnej prítomnosti pri pôrode.
Veronika Václavíková
Ďakujem za ošetrenie počas tehotenstva. Jazva po cisárskom prestala ťahať. Bolo to pred ďalším pôrodom už veľmi nepríjemné a bolestivé.
