Deje sa všeličo. Vždy sa niečo deje. Ako povedal vo svojom stand upe aj Miroslav Donutil:“Pořád se něco děje!“ To sú vonkajšie okolnosti. Mnohé nás zastihne a niečo si aj volíme:). A v čom spočíva naša moc?
Najčastejšie to hovorím deťom keď sa hádajú. Hádka sa považuje u detí za pomerne pokročilý stupeň komunikácie. Je to dôležité, naučiť sa obhajovať svoje stanoviská, svoje pohodlie, svoje hranice. Deti to robia detským spôsobom a my, vychovaní v generácii „múdrejší ustúpi“, sme sa naučili ustupovať.
Ja svoje deti učím zachovať konštruktívnu komunikáciu. Čo to znamená? Hádka je prostriedok, nie cieľ. Teda malo by to tak byť. (Áno sú aj ľudia, ktorí z konfliktov žijú. To je deštruktívny spôsob existencie a ten tu rozoberať nebudem). Zapamútať si prečo sa hádam je dôležité. Hádka ma potom nepohltí a mám stále na zreteli to, čo ňou chcem dosiahnuť. Vtedy môže aj veľmi vyostrená komunikácia vyústiť do príjemného a pokojného záveru pre obe strany. A to je moja moc! Môžem slovo používať konštruktívne aj v konflikte. Môžem sa kedykoľvek rozhodnúť svoje slová a správanie zmeniť a tým konflikt ukončiť. To je veľká moc.
Niekedy slová chýbajú. Je cítiť len napätie. Aj tu máme moc to zmeniť. Ten kto napätie vytvára takým tým nevinným spôsobom, že púta svojou podozrivou tichosťou pozornosť všetkých, sa môže rozhodnúť to ukončiť. Ak máme niekoho radi a záleží nám na ňom, chceme, aby bol v pohode. Chceme ho napätia zbaviť a tak sa pýtame:“Čo je s Tebou?“ a on :“Ale nič…“ a napätie rastie. Aj v takýchto situáciách hovorím svojim deťom, hlavne tomu zdutému, čo robí. Že šíri napätie a že má moc to zmeniť a oslobodiť nás všetkých, alebo to naďalej stupňovať. Hovorím potom o sebe, že ako sa ja cítim a ako sa za chvíľu určite začnem správať, aby som situáciu zachraňovala a čo by som robila radšej, ako zachraňovala situáciu, alebo čo by sme mohli robiť všetci spolu, keby tu nebolo toho napätia:)…A úplne najviac je keď to dokážem urobiť ja. Keď dokážem využiť tú moc a ukončiť jedným svojim rozhodnutím a zmenou v komunikácii, alebo správaní napätie alebo utrpenie v našej rodine. Lebo na tom najviac záleží! Vonkajšie okolnosti budú vždy nejaké, ale ak sa nám podarí s láskou spolu hovoriť doma v kuchyni, je tu veľká nádej, že raz celý svet bude lepšoe miesto. A preto sme tu! Každý jeden z nás je tu, aby pozdvihol svoj rod a urobil svet lepším miestom.
