TEHUJOGA

TEHUJOGA

Niektoré emócie potrebujú odstup

Som vášnivá pozorovateľka života. Najviac života a autentického prejavu vidím na deťoch. Dospelí už zabudli byť autentickí. Hovoria tomu, že emócie spracovávajú, (ja tomu hovorím puzdria na neskôr, ako orgánovú záťaž. Ak ste z tých, pomáha kraniosakrálna terapia). Zdá sa, že základné umenie života vštepované deťom výchovou je „poker face“ – nech sa deje čo sa deje, hlavne nedať najavo, čo to s Tebou robí. Ja v tom vidím veľký kus sebazaprenia a podhubie pre vznik choroby.

Deti to prirodzene nevedia. Dávajú za každých okolností naplno najavo, čo to či ono s nimi robí. Mali sme včera návštevu. Moju milú priateľku s deťmi. Málokto chodí na návštevu pripravený kedykoľvek zasiahnuť, v prípade, že sa deti začnú správať „nepatrične“ – teda autenticky. Naše dve najmladšie deti sú si veľmi podobné. Vnútorne:) Majú radi istotu. Majú radi svoj priestor – čiže už jednoduché bytie v cudzom priestore je pre nich zdrojom napätia. Každý zdroj napätia potrebuje vybitie. Naše obe deti sa doslovne vybijú:)… A tu sa ten výboj jednoducho stane. Stane sa to najhoršie čo sa môže stať.

Krásne je vidieť matku, ktorá je rozšírením bezpečného priestoru pre svoje dieťa kdekoľvek. Lebo keď sa deti bijú, tak dospelí uvažujú spôsobom, že to sa nemá! – Ha, ha, to hovorte chlapcovi! (medzi nami aj dospelí muži, keď im dojdú argumenty kedykoľvek tasia päste) a Ha, ha, to hovorte najmladšiemu dievčaťu v rodine, ktoré má dvoch starších bratov!

Takže dospelé ženy, matky, bitku neodsúdili,ani nepodporili, ale pochopili. Nebolo to pre nás ľahké, lebo na dlhší čas sme boli obe vystavené vnútornému tlaku. Museli sme si vybrať medzi „byť naplno s priateľkou“ a „byť oporou svojmu dieťaťu“. Oboje sa byť nedá. Obe sme dali istotu a prijatie svojim deťom.

A zároveň to emotívne vytváranie priestoru ozaj potrebuje fyzický priestor. Vzdialenosť, kde už sa nedá udrieť, niekedy ani dohodiť:) Proste priestor. Som hrdá, že sme to obe dokázali! A keďže to najhoršie sme mali za sebou a obe deti mali istotu, že sme tu stále pre nich, mohli sme si konečne sadnúť ku spoločnej debate. Potom, jasnačka nechceli ísť domov:)

Mohlo by Vás zaujímať

Blog

Najčudnejšie „veci“, čo som robila pri pôrode

Pôrody sú proces. Niekedy nie sú procesy jednoduché. Mnohí z nás žijeme viac vo svojich hlavách ako telách. A tak niekedy, aby pôrod pokračoval, musíme vyradiť hlavu. A na to sú rôzne spôsoby… Čo zvyčajne nefunguje sú slová. Slová sú krmivo pre mozog. A ten potrebujeme „vyradiť z činnosti“. Potrebujeme

Čítať »
Blog

Červené jabĺčko

Červené jabĺčko je pieseň o panenskom milovaní. Započula som ju ráno v rádiu v podaní Zorky Kolínskej a obliali ma zimomriavky po celom tele. Má silu tá pieseň. Pokojne sa započúvajte. Počúvajte celou bytosťou, nielen ušami a ucíťte, kde všade s vami rezonuje. Kde ju cítite a ako je to

Čítať »