Prečo je to tak? Mnohí muži sa cítia odmietaní svojimi ženami a mnohé ženy cítia vlastné zlyhanie, ktoré je absolútne nepravdivé. Sexualita je prejavom radosti bytia na Zemi. Jedine ľudia sa z nej dokážu tešíť a doslova v nej čarovať aj bez potreby sa rozmnožiť. Aj keď samozrejme tento motív je veľmi silný a preto nás naša sexualita strháva najviac v plodnom veku. A keď už máme všetky deti, čo sme chceli, zrazu mnohí z nás nevidia dôvod…A ochudobňujeme sa tým.
Sú rôzne motívy a rôzne následky prečo sa v pároch dejú veci v poli sexuality.
Najčastejší ženský motív, a s ním súvisiaci pocit zlyhania je „musím, aby si nenašiel inú“ – žena sa neteší, neotvorí, samu seba znásilní zo strachu, že ostane sama. Bez muža. Toto je naša generačná trauma. Ženy bez mužov, pretože museli ísť do vojny, alebo ďaleko do práce, aby uživili rodinu. Konanie z pozície nevedomého strachu, ktorý je zapísaný v našich buknách veľmi veľmi hlboko, lebo v základe ide o strach o život, život vlastný a životy svojich detí…
Druhý fakt je, že my ženy sme po pôrode v neustálom kontakte s našimi deťmi a sme takpovediac „vydotýkané“ až až…Muži nie. V našej kultúre sme netýkavý. Domov sa vracajú muži presýtený katecholamínmi (stresovými hormónmi) a túžia po dotyku. Žena sa vyhýba čo i len lichôtke, alebo akémukoľvek náznaku pozornosti, len aby z toho nebol sex…Pravdupovediac – máme to tak! Nechceme sa milovať, lebo keď to naposledy „vyšlo“ ostalo 9 mesiacov tehotenstva, z toho 3 sme prezvracali, potom sa nám nafúkli telá a nič v nich nefungovalo ako predtým, a nakoniec sme museli porodiť a to strááášne bolelo. Tí lekári boli navyše neosobní a vadili nám všetky tie „lekárske“ dotyky na našich najintímnejších miestach. Naše telá nám nepatrili…Nepáčilo sa nám to. Sme radi, že to máme šťastne za sebou a ďakujeme, ďalšiu takúto skúsenosť si ozaj neprosíme. A bude vám mužom stačiť hladkanie? A viete čo? Mnohým áno. A aj ženám:)
A nezabúdajme na čas! Kedy je čas sa milovať? Keď je s nami neustále dieťa? Alebo deti? Nezaspávajú skôr ako rodičia…vstávajú skôr ako rodičia…furt niečo chcú a najčastejšia a úplne najvác je spať s rodičmi v posteli…Nuž partnerské milovanie chce plánovanie. Že by streda? A potom na meniny a narodeniy a všetky štátne sviatky…:):):):) Ako to máte doma?
Mne osobne teraz najbližší dôvod je fakt, že si úplne uvedomujem, že už máme všetky deti. Čisto zo svojej zvieracej podstaty – načo sex? Všetky mladé sú už narodené. Zas tá bunková pamäť! Žijeme tisícročia v cirkevnom hodnotovom systéme. Žena má byť len tá čo rodí deti. Ja sa teda cítim oveľa viac pohankou ako kresťankou, ale aj tak tie tisícročia zabúdania na život v jednoduchej radosti urobili svoje. V radosti je obrovská sila, je neovládateľná. V stredoveku bol zavedený trendy a cool spôsob života – že obeť je to čo má najvyššiu spoločenskú hodnotu. A v cirkvi je to tak doteraz. Všetci svätí sú svätí, lebo trpeli. Žiadni svätý nie je svätý, lebo sa celý život rehotal do chuti, žil v hojnosti a miloval život natoľko, že sa v radosti svojej a aj svojej partnerky oddávali zmyselnému milovaniu, výživnému pre ich telá a vzťah a všetky bytosti v ich okolí. Zdá sa, že potrebujeme prehodnotiť aj spoločenský „obraz morálneho manželského života“, aby sme sa mohli do prežívania vlastnej sexuality úplne uvoľniť.
Pokiaľ máte osobný príbeh, ktorý vás bolí, rada sa vám budem venovať. Sprevádzam ženy v znovuobjavovaní a prežívaní radosti zo svojich tiel po pôrode. V jednoduchosti a radosti nachádzame fungujúce riešenia pre páry, ktoré potom môžu spolu znovu otvorene komunikovať a oddávať sa radosti. Niekedy je to dlhá cesta, inokedy stačí 1 strenutie. Prepájam sa so ženami aj on-line. Ak cítite, že som pre vás ja tá pravá, ozvite sa michaela@tehujoga.sk, msg Michaela Rodana Vajová, ig Tehujoga – predpôrodná príprava Zvolen, Detva a okolie.
