Pointa je hlboká, nemôžem sa dlho rozpisovať, čiže rovno k veci:)
Všetky kraniosakrálne terapie, ktoré som robila za posledný rok mali niečo spoločné. Kraniosakrálny rytmus v nohách „nebol“, bol slabý zle hmatný. Ideálne je, keď je kraniosakrálny rytmus na celom tele rovnaký. Na hlave aj nohách. Slabý zle hmatný rytmus na chodidlách ukazuje na problém vo vzťahu s Matkou. Môže ísť o biologickú mamu, či inú ženu, čo človeka vychovala, ale aj o vzťah s Matkou. Našou Matkou Zemou.
Sme všetci spojení. My ľudia, zvieratá, rastliny, voda a Zem. Je menej vody, klesá do hlbín, suchá sa predlžujú a voda nám nie je k dispozícii. Čo na energetickej rovine spôsobuje tento jav? Voda je krvou Matky Zeme, najvzácnejšou tekutinou, akú môžeme piť. Je energeticky spojená so ženskou emocionalitou, ktorá je zas ovplyvnená Lunou.
My ženy nesieme úlohu vyživovať tento svet vodami súcitu a odvahou milovať. Sme však už od detstva projektované a vychovávané do mužských rolí – šľachtené na výkon. Vyrastáme so zranením, že „nie sme dosť dobré“ a neliečime sa. Znásilňujeme svoje telá aj duše, očakávame od seba (a aj iní od nás očakávajú), že všetko dokážeme. Tvrdošijne manifestujeme v hmote často za každú cenu. Sme odpojené od svojej skutočnej podstaty, od svojej sily, odpojené do Zeme. Máme neľahké vzťahy s našimi mamami.
…a naše nohy sú odpojené od Zeme. Naše telá tak skutočne žijú.