Mala som filmový týždeň a tento blog sa vynoril v mojej hlave pri filme Avatar. Príbeh, ako sme šli do kina, je vtipný. Keďže sme z dediny a kino je až v najbližšom meste. Nie je to nejaké kino Star cinema. Je to obyčajné malé kino, ktoré premieta film len raz a len niektoré dni v týždni, Takže sa nám občas stane, že prídeme a nepremietajú. Tak aj teraz to tak bolo. Kamoška vzala deti na Avatara vo štvrtok a hrali ho v utorok:):)
Našťastie, ho majú doma na PC, takže deti a ani my sme o nič neprišli. Naopak, boli sme obohatení výbornou spoločnosťou, pohodlím domova a jedlom a pitím – vzácne to chvíle radosti a priateľstva. Milujem to!
Celý dej filmu je jednoznačne jasné, kto je dobrý a kto je zlý. Plukovník sa neštíti zneužívať dôveru ľudí, vlastnú moc, obdivuhodné sebaovládanie na to, aby splnil cieľ, rozkaz, ktorý mu bol daný. Je to nesprávne?
Bývalý vojak, ochrnutý na vozíku, zažíva pocit dokonalosti, keď dostane nepoškodené telo avatara “na hranie”. Hrá dvojitú hru. Naoko je vedec, spolupracuje s výskumom. Na druhej strane robí vojenskú špionáž, o ktorej vie len o plukovník. Je to morálne?
Dôverčivá domorodka, ach áno, tá jediná je ozaj čistá. A jej “predpokladaný snúbenec”, ktorý vyjde naprázdno a správa sa ako pravý muž, brániaci osadu, zvyky, svoj ľud. Nedôveruje votrelcovi. Ako ste ho vnímali? Ako dobrého alebo zlého?
Z akého uhla sa dívame? Čo súdime? Kto má právo povedať, ktorý z nich bol dobrý a ktorý nie? Keď niekto je v hĺbke svojho srdca a mysle presvedčený, že robí správne. Používa násilie, aby dosiahol to, čo považuje sa správne, je zlý? Alebo požíva neprimerané nástroje?
Kto vyhral vojnu? V skutočnosti nikto! Len prestalo pustošenie. Stratili všetci. Vo chvíli, keď stojí človek proti človeku, stoja proti sebe dve telesne rovnaké bytosti. Potrebujú veľmi málo: jedlo, príbytok, ošatenie, lásku, spoločesntvo. Keď sa prejedia, bolí ich bruchu. Zápcha im obom dokáže poriadne pokaziť deň. A keď stoja proti sebe, delí ich LEN MYSEĽ. Názory, presvedčenia, možno rozkazy. Delí ich to, čomu verí, že potrebuje ich hlava. Vo chvíli, keď na seba 2 ľudia mieria (zbraňou, alebo len súdom a natiahnutým ukazovákom), sú obaja porazení. Stoja proti životu. Stoja sami proti sebe.
Nech sú všetky bytosti šťastné. Nech sú zbavené utrpenia a príčin utrpenia. Nech sú plné radosti a príčin radosti. A tak sa staň!
A vždy keď súdime, vedzme, že súdime aj sami seba. Je to jed!
