Prijať vlastnú zodpovednosť

ilustračný obrázok

…o zodpovednosti a o pokore…bude toto čítanie. Pár otázok na úvod. Keď idete k lekárovi a on vám predpíše lieky, ktoré vám pomôžu, kto vás uzdravil? A naopak, keď vojdete do úradu a pani za pultíkom vám hovorí, že aj keď ste vyplnili elektronický formulár s úplným elektronickým podpisom, tak o vás v systéme nemá žiadne informácie a vy zistíte, že musíte úradnú tortúru, ktorú ste už podstúpili on-line, podstúpiť znovu naživo, kto je zodpovedný? A keď máte pokazené zuby a jednoznačná odpoveď je, že ste si ich nechceli ako dieťa umývať, ale sladkosti vám chutili nenormálne. Mama to s vami vzdala, lebo sa jej už fááákt nechcelo vás každý večer naháňať so zubnoou kefkou, kto za to môže? Máte pocit, že sú tu 3 rôzne odpovede? Skutočne? Ja tvrdím, že je pre všetky otázky rovnaká!

Narodíme sa a vieme, čo chceme a čo nie. Spočiatku sme veľmi veľmi nesamostatní a odkázaní na starostlivosť a bezhraničnú oddanosť matky a otca. A nech je to akokoľvek uletené, rodíme sa nejakí a nikto nás neprerobí. Ani výchova. Vyberáme si, robíme jednoduché a aj zložitejšie rozhodnutia. A často sa nám za ne nechce niesť zodpovednosť. Vtedy je jednoduché ukázať: „Mami, prečo si toto a toto urobila/neurobila? Prečo si ma ….(doplňte si vhodné slová)?“ A keď odrastieme rodinnému prostrediu, ukážeme na lekára, ktorý nás dokáže, alebo nedokáže liečiť. Ukážeme na úradníčku…a ukazujeme a ukazujeme a ukazujeme…ale keď namierime 1 prst na kohokoľvek, ešte stále 3 z nich smerujú na toho kto ukazuje. Áno! Bingo! Za všetko vo svojom živote sme zodpovední my sami! Od destva až do smrti. Nikto iný nemá tú moc.

Píšem to kvôli tomu, čo ľudia vo mne vidia ako klienti kraniosakrálnej terapie. Kraniosakrálna terapia, tak ako ju robím ja, je čisto technický postup, vychádzajúci z telesných signálov. V skutočnosti neviem urobiť nič. Neviem cieliť terapiu nikam. Väčšinou vopred upozorním, že aj keď má klient nejaký cieľ, neviem zaručiť, že sa naplní. O výsledku terapie rozhoduje klient. Nie vedomím a to je ten háčik. Rozhoduje jeho telo. Nie je to náhoda. Telo nesie všetky spomienky z celého nášho života. Dokonca existujú vedecké dôkazy, že nesie spomienky a skúsenosti našich predkov a my sa správame podľa toho, čo oni prežili. Máme v sebe zakódované všeky informácie z najkritickejších období ich životov. Aby sme ich my prežili. A toto kraniosakrálny systém vie a keď mu pomáha technik (ja), dokáže to neužitočné, to čo ho brzdí a deformuje jeho rytmus, uvoľniť.

Výsledky terapie bývajú zvyčajne veľmi pozitívne. Klienti mi píšu spätné väzby, že sa zbavujú chronických bolestí, rôznych porúch, darí sa im lepšie vyrovnať s traumatickými zážitkami ich životov. A myslia si, že to robím ja. Nuž nerobím. Nemám moc veci zlepšovať a ani zhoršovať. Jediný život, ktorý dokážem obplyvniť a zmeniť je ten môj. Tak ako každý!

Vieme, že zodpovednosť je v našich rukách. A na to, čo prichádza sa vieme pripraviť. Ak čítate tento blog, pravdepodobne ste tehotná žena. Uvažujete ako budete rodiť. Pripravujete si dokonalý pôrodný sen. A myslíte aj na šestonedelie? Alebo potom bude za to „môcť“ vaše dieťa a váš manžel? Alebo pediater? Na šestonedelie sa skutočne oplatí pripraviť! Viem, čo píšem. Som šťastná matka 3 domorodcov:) Najbližšia príležitosť pripraviť sa je v sobotu 27.5.2023 na Stožku na seminári Šestonedelie a prvý rok života s dieťatkom. Registrovať sa môžete tu: https://tehujoga.sk/lekcie-a-seminare/sestonedelie-a-prvy-rok-zivota-s-dietatkom/

Zdieľať na sociálnych sieťach

Facebook
LinkedIn
Picture of Michaela Vajová

Michaela Vajová

Čítajte ďalej

Programovy plagat

Pozývam vás na deň s Tehujogou do Krupiny

MC Mravenisko (Svätotrojičné námeste) z Krupiny ma pozvalo, aby som raz do mesiaca – vždy v piatok vycestovala a zacvičila si tehotnnými ženami Tehujogu, so ženami po pôrode Popôrodnú regeneračnú jogu a ponúkla aj priestor...

Najväčšia bolesť súčasného sveta je zlomené mužstvo 

a skutočnosť, že si to neuvedomujeme. Zlomené mužstvo – myslím tým mužov, ktorí “nevyrástli” zo svojej detskej bolesti. Myslím tým všetkých zlomených malých chlapcov, ktorí majú srdce tak boľavé, že im bráni milovať a odovzdať...

obrázok

O vzdelávaní

Naša mimoškolská vzdelávacia činnosť – domškoláctvo – skončilo v septembri toho školského roku. A čo sa nám doma odvtedy stalo? Vychádza z toho, že deti sú vystavené negatívnym spoločenským javom.  A dospelí, ktorí školu vedú,...

fotka

Dlhodobý vzťah…

Veľa ich okolo seba nevidíme. Veľa z nás v nich ani nevyrastalo. Dnes je smutným faktom, že takmer 80% detí v školskom veku vyrastá v neúplých rodinách. Ale ako sa pestuje dlhodobý vzťah? A prečo...

Sila (materskej) prítomnosti.

Naše deti už nie sú úplne malé. Pravdou je, že väčšinu času si už 2/3 z nich robia program, ktorý sa nás rodičov netýka a ani nestoja o to, aby sme s nimi boli. Kamoši...

Nadýchnite sa, zadržte dych a tlačte ako na veľkú potrebu. Naozaj?

Biomechanika pôrodného procesu je niečo čo sa deje „samo“ … Naše telá sú veľmi dokonalé, komplexné a chránené pred blbosťou užívateľa (ak by sme chceli svoje telo výrazne zneužiť, samodeštruovať). A tak sú niektoré procesy...

Ideš si svoju vlnu.

SIlné slová ozaj popisujúce realitu, to čo sa deje. Kvantové vedy popisujú javy ako vlny. Až keď má vlna svojho pozorovateľa, skolabuje do kvantovej reality (pokiaľ som sa dopustila nejakej nepresnosti, ospravedlňujem sa. Takto tomu...

(ne)vedomé bytie…

Každú sekundu každého dňa každou svojou myšlienkou si vyberáme svoju budúcnosť. Ako keď si ráno vyberáme oblečenie. Naše telá sú superantény citlivé na svoje bezprostredné okolie – vďaka vode v našom tele a vďaka fasciám,...

Newsletter

Skutočne každý týždeň mám pre Vás zaujímavé správy.
Prihlásiť sa na odber noviniek
Prosím zadajte platnú e-mailovú adresu.

REFERENCIE

Monika Macková

Ahoj Miška,  Na známosť sa dáva, že už som dvojnásobná mama !🩷🩷🩷🩷 dnes sa mi narodila dcérka Andrejka. Pôrod bol

Dada Seléšová

Rozhodnutie porodiť tretie dieťatko v domácom prostredí prichádzalo pomaly s postupom môjho tehotenstva. Zo začiatku som tomu nedávala šancu, ale