Je to vôbec možné? Je mi smutno a neviem celkom reagovať na pichľavé slová okolia o tom, ako nie sú s ničím spokojné. O tom, ako nič nie je dosť dobré pre ich deti. O tom, ako ich rozmaznávajú pozornosťou a o tom, ako si s nimi asi pôjdu aj sadnúť do školskej lavice, ak to bude možné. A jediný dôvod, prečo by to robiť nemali je, že sa predsa majú ísť venovať niečomu inému, a to práci.
Slová vyššie sú silné. Také je ale posolstvo z postojov, ktoré počúvam. Venovať sa práci, ktorú máme radi je prirodzeným chcením duše. Rola matky je ale nenahraditeľná.
3-ročné dieťa je malé dieťa. Nevie ešte o svete všetko a učí sa žiť. Robí chyby a potrebuje byť v nich láskyplne prijaté. Kto iný mu toto dokáže dať, ak nie matka? Svet potrebuje milujúce matky a milované deti. Potom bude ozaj vyzerať inak. A milujúce matky potrebujú oporu svojho okolia, aby nimi mohli ostať. A navyše všetko sa dá vyriešiť. Možnosti sú takmer nekonečné, keď sa prestaneme zameriavať na tú, ktorú už poznáme.
Takže ak uprednostňujete vlastné dieťa a ste jeho podporou robíte najväčšiu prácu. Pokiaľ z vášho náručia odíde láskyplný mladý chlapec, alebo láskyplné mladé dievča, urobili ste pre svet najvyššiu službu. Ďakujem Vám za to!
