Naše najmladšie dieťa má 4 roky. A toto je veta, ktorú si teraz veľmi užívam. Naučila som sa počúvať ju a dôverovať.
Elenka ju teraz používa často. Začína sa stavať do samostatnosti. Rovnako to bolo aj v Jurkovom a Martinkovom prípade. Len matka bola menej skúsená. Teraz už viem, čo znamená táto veta.
Všetky deti sú prirodzene zvedavé a chcú skúšať. Nie všetko, ale to čo ich baví, zaujíma, ťahá… Elenka tera začala písať, chodiť sama na návštevy a aj na spačky (to sú v našom jazyku nočné návštevy našich detí u kamarátov) a bicyklovať.
Vždy, keď robí niečo nové, som s ňou. Niekedy ku držím za ruku, inokedy len som kdesi nablízku, dostupná a sledujem situáciu. Niekedy aktívne pomáham. A robím to presne do okamihu,kedy počujem vetu: „Mami, už to zvládnem!“ a potom sa teším spolu s ňou z jej úspechu. Ostávam k dispozíci, keby sa udalosti vyvinuli inak a moja pomoc bola opäť potrebná a vítaná.
Toto je pre mňa materská pomoc. Byť nablízku a dostupná. Neriešim čo nemusím, dôverujem, teším sa z úspechu detí. Nechávam ich zažiť pocit úspechu a vychutnať si ho.
