TEHUJOGA

TEHUJOGA

Láskavosť – koho sme schopní vidieť skrz pochopenie našich detí

Vidieť – nielen očami ale srdcom. Ak vidíme svoje deti, ktoré bezpodmienečne milujeme, tak vnímame a na istej úrovni vieme akí sú. Rodíme sa rôzni. Nie všetci máme výbavu, ktorá nám robí existenciu v tomto svete jednoduchou. Ale ak sa snažíme „napchať“ do vyžadovanej „formičky“ – alebo splynúť s priemerom, zraňuje nás to veľmi hlboko.

Kdesi cítime, že niečo nie je vporiadku. Nie sme šťastní. Žijeme ako sa má, ako sa patrí. A nie je to ono. Zabudli sme na svoju podstatu a tá je nemenná.

Je skvelé ak vo svojich deťoch túto podstatu zachytiť vieme a podporíme ju. Niekedy je to jednoduché, inokedy plné výziev. Ale stojí to za to! Svet miluje naplnených ľudí. Deti sú prirodzene naplnené už od narodenia. Stačí ich nechať žiť v bezpečnom prostredí (čo môžu byť aj prísne láskavé hranice stanovené rodičmi).

Ja som si nedávno uvedomila, že som vďaka nášmu prostrednému synovi schopná vidieť mamu môjho muža. Ona nemá rada oslovenie svokra. Ani ja sa na to neteším, hlavne v našej spoločnosti, ktorá si to svokier robí skutočne kruté žarty. Náš Martin je elf. Je hlavou stále v obkakoch. Keď o niečom fiktívnom rozpráva, vie zájsť do veľkých detailov a rozprávať o tom hodiny (ja sa priznávam otvorene aj jemu, že už ho nevládzem počúvať:). Hmota je pre neho „ťažká“. Rád sa ňou ale obklopuje. Myslím, že mu pomáha ostávať „pri Zemi“. Nevie sa o ňu starať. Bežne si zabúda veci kade-tade, nevie niečo nájsť, potrebuje furt niečo nové. Myslela som si, že sa to dá zmeniť vysvetľovaním a výchovou. Ale nie! Je taký! Jeho podstata je taká. Verím, že ako bude dospievať, vybuduje si schopnosť s hmotou nakladať tak, aby bola pre neho čitateľná a „ľahká“. Mama môjho muža je rovnaká. Dnes má po 70 a je rovnaká. Martin sa na ňu aj veľmi podobá. Alebo na jej vetvu rodiny. Martin je aj empatický, láskavý, ochotný pomôcť, citlivý a bystrý. Veľmi pohyblivý. Má rád zmenu. Je rád centrom pozornosti. A keďže nášho syna skutočne veľmi ľúbim, „vidím“ aj mamu môjho muža.

Pozrite sa okolo seba cez svoje deti a ich výbavu na svojich blízkych. Pohrajte sa s tým, koho cez svoje deti uvidíte. Je to krásna hra, plná tepla v srdci. Prajem vám veľa zábavy a otvorených očí a sŕdc. A hlavne sa vám uľaví – pochopíte, že ľudia sú akí sú. Že sa nesprávajú akokoľvek, aby vás ranili. Nie, oni proste sú takí. Prestanete brať mnoho vecí osobne a vo vzťahoch môže nastať ľahkosť.

Mohlo by Vás zaujímať

Blog

Mýty o dychu 3. časť – dych je automatický

Duša latinsky anima, alebo spiritus, v preklade tiež znamená dýchať. Inšpiratívny je citát na začiatku knihy, ktorú práve čítam (lebo hltám všetku aktuálnu literatúru o dychu) v zmysle – “ Boh stvoril človeka a potom vdýchol do jeho nosdier dych života (dušu)“. Tak sa stal človek živou bytosťou…“ a autor

Čítať »
Blog

Najčudnejšie „veci“, čo som robila pri pôrode

Pôrody sú proces. Niekedy nie sú procesy jednoduché. Mnohí z nás žijeme viac vo svojich hlavách ako telách. A tak niekedy, aby pôrod pokračoval, musíme vyradiť hlavu. A na to sú rôzne spôsoby… Čo zvyčajne nefunguje sú slová. Slová sú krmivo pre mozog. A ten potrebujeme „vyradiť z činnosti“. Potrebujeme

Čítať »