TEHUJOGA

TEHUJOGA

Despacho – vďakyvzdanie, obrad pre Matku Zem

Boli sme cez víkend na Festivale svetla. Chodíme tam roky, presne 2:):):) Užili sme si koncerty, tanečné workshopy (to som si užila ja), tvorivé chvíle v detskom stane (to si užili deti), prostredie nádherného parku plného prastarých a mocných stromov (to zas všetci), jogu (zas niečo pre mňa) a program v červenom stane (tam som trávila väčšinu času s Elenkou). Ale najväčší zážitok mám z obradu Despacho, obradu vďakyvzdania pre Matku Zem.

Vedeli sme všetci, že sa niečo “pečie”, lebo skupinka ľudí dlhú chvíľu vytvárala kruhové obradné miesto uprostred miesta festivalu. 3D mandalu, pominuteľnú, vytvorenú z jedla – šťavnatých aj suchých plodov. Všetko nádherne usporiadané v harmonickom kruhu. Elenka behala celý festival tak okolo – išla vždy za tým, čo ju zaujímalo. Všetci ju poznali:) A vždy “v príhodnej chvíli” ma našla. Takto sa zapojila do tanečného workshopu, do kruhu matky s dcérami, do kakaovej ceremónie a aj do obradu Despacho. Najskôr sa pridala k ľuďom tvoriacim mandalu. Išla “posiať semienka”, ako to sama nazvala. 

Obrad bol jednoduchý. Viedli ho spoločne Bužekovci. Povedali pár slov, ale bolo v nich všetko. Tomášove slová, že sa v škole učil, že príroda sa delí na živú a neživú a potom sa to roky odúčal. Luciine slová, že máločo, na čom sa dokážeme ako ľudia zhodnúť ,sú 4 svetové strany, to kde je hore a kde je dolu a potom, kde máme srdce. Zvolali sme bytosti týchto strán k nám. A potom sme pristupovali k mandale – ústam Matky Zeme, predstavili sa všetkými svojimi menami – krstným menom a všetkými priezviskami rodov, ktorých sme súčasťou teraz a aj tých, z ktorých sme vzišli. Šepkali sme svoje motlitby a vďaky. Viem, že popísaný zážitok nemá tú silu. Skutočne silné bolo povedať všetky svoje mená a priezviská. Povedať modlitby k ústam Matky Zeme. Ale naj najsilnejšie bolo vidieť 5-ročnú Elenku Bohdanku, ako sama za seba prichádza k ústam Matky Zeme, pokľakne, predstaví sa a poďakuje. To mi už tiekli slzy dojatia a vďačnosti prúdom. Viem, že to čo do detí vkladáme sa nám začína vracať. Že ak bude viac takýchto detí, a určite ich viac je, má ľudstvo šancu. Vychovávať deti v úcte k životu a všetkým  jeho prejavom je kľúčom k budúcnosti. Deti sa takto učia vidieť očami lásky. 

Potom sme v spoločnom dotyku – taká hustá skupina ľudí spievali pieseň pre Matku Zem. To bola anjelská harmónia, ktorú vytvorili ľudia, ktorí nikdy spolu nespievali. Možno niektorí z nich nespievali už roky a tam to šlo! A bolo to nádherne harmonické.

Cítim hlbokú vďaku! …a zároveň nádej. 

Mohlo by Vás zaujímať

Blog

Čo o sebe počúvate? A čomu z toho veríte?

Ja som o sebe od detstva počúvala rôzne veci. Moja mama mi vždy hovorila:”Ty musíš mať posledné slovo!” A ozaj to tak dnes mám. SOm spokojná, keď mám to posledné slovo:) Neviem, či je to “zaklínadlo”, alebo by som taká bola, aj keby mi to nikto nikdy nepovedal. Ja som

Čítať »
Blog

Kríza sexuálnej identity 

pramení z odpojenia od vlastného tela.  Slovami mladej 21-ročnej ženy: “Nie je jednoduché sa v dnešnom svete stotožniť s vlastným ženským telom. Málokedy sa v ňom cítim dobre.” Čo myslíte, prečo je to tak?  Mám odpoveď. Prílíš veľa vonkajších obrazov. Príliš veľa očakávaní, ktoré prichádzajú zvonku cez tie obrazy. Príliš

Čítať »