Dnes bol pre mňa výnimočný deň. Juraj mal meniny. To má každý rok:). Výnimočné bolo všetko ostatné.
- Poprosil ma, aby som ho objednala k zubárovi, lebo si chce dať vytrhnúť zub. Tlačí sa mu pod ním nový, už trváci a chce ten mliečny vonku. Možno viete, možno nie, mliečne zuby sú rovnako inervované a zakorené ako trváce. Takže sa trhajú pod anestézou – teda injekcia. A čo neviete, že Juraj mal kedysi panický strach zo zubára. Ani prosté vŕtanie nezvládal. Vždy z kresla napokon ušiel. Dnes to dal na pána! Ráno sme museli skoro vstávať. Prišiel ma zobudiť on! Už o piatej sa bol pozrieť koľko je hodín, aby sme nezaspali. Do kresla u zubárky si sadol pokojne a všetko v pokoji vydržal. Zub si pýtal so sebou. Zbierame ich. Nie pre zúbkovú vílu, ale na pamiatku. Na otázku:“ Kto je zúbková víla?“ naše deti odpovedajú:“ Bájna bytosť, ktorá nikdy nenašla náš dom.“:)
- Cestou od zubára mi hovorí:“Mami uvedomil som si 2 veci. Že odvaha existuje. A keď ju potrebujem a na chvíľu ma opustí, dá sa znova nájsť. A že slovo robí chlapa. Že keď sa raz pre niečo rozhodnem, nemôžem už cúvnuť. No môžem, ale nechcem. Lebo to urobí problém všetkým okolo mňa. A strach sa dá premôcť.“ Chlapské slová!
Bol to jeho posledný mliečny zub. Je to symbolické, že s posledným mliečnym zubom a jeho vytrhnutím prišli všetky tieto chlapské myšlienky. Bol to dnes iniciačný deň!
