Som vďačná za presnosť s akou sa ku mne dostávajú informácie. Už málokedy hľadám. Oni nájdu mňa. Ako táto, s ktorou sa dnes s vami podelím.
Už roky sledujem on-line summity zdarma, ktoré organizuje Younity. Tento rok som počula pár prednášok, ale v roku 2020 mi tento summit pomohol sa udržať v mysli nad vodou v novej situácii, v ktorej sme sa ako spoločnosť ocitli.
Vtedy sme sa báli. Lebo sme mali pandémiu. Teda nemali, ale bola nepochybne na príchode. A všetci sme sedeli doma a báli sa, že umrieme. Alebo aspoň ochorieme.
Tento rok som počula len tie prednášky, ktoré som mala počuť. Medzi inými Bruca Liptona a Grega Bradena. Mojich obľúbených vedcov. A informácia, ktorú vám od nich prinášam je, že ľudský mozog sa stále vyvíja a nie je náhoda pokiaľ prepadáme emócii strachu. Lebo to závisí od toho, čo jeme.
Existujú vedecké výskumy, ktoré skúmali zloženie stravy Neandrtalcov, ktorí žili v tlupách. Tie tlupy strávili veľa času tým, že sa bránili. Žili v strachu zo smrti. Jedli prevažne to, čo našli. Vraj boli slabší lovci ako zberači, preto ich strava pozostávala z toho, čo našli a to boli väčšinou sacharidy. Dnes vieme, že mozog vyživovaný stravou s hlavným podielom sacharidov má vyššiu tendenciu produkovať strach. Zaoberať sa možným nebezpečenstvom a vyvíjať úsilie, aby sa nebezpečenstvu vyhol.
Tí praľudia, ktorí sa z vnútrozemia presťahovali na morské pobrežie, nachádzali stravu bohatú na omega mastné kyseliny – morské plody a orechy. Ich mozog sa „prestal báť“ a začal byť zvedavý. Ľudia žijúci na pobreží boli zvedavejší, viac skúmali, menej sa stránili nových skúseností. Boli skrátka odvážnejší.
Z čoho žije váš mozog? Z cukrov alebo z tukov? A aká emócia u vás prevláda? Strach? Alebo zvedavosť? Dnes už vieme, že strach je veľmi deštruktívny a ak sa môžeme „prestať báť, keď začneme jesť orechy“, prečo nie?
Prajem vám dobrú chuť a otvorenú myseľ. Mimochodom prečítajte si prosím aj ďalši článok od mojej milej a múdrej priateľky Ley, ktorá je expert na jedlo. Vysvetlí vám, ako súvisí sladká chuť a depresia. Nájdete ho v mojom blogu:) A vrelo vám odporúčam Leu sledovať a nechať sa ňou viesť k zdraviu.
