Možno všetky a možno len mnohé poznáme základné ženské archetypy. Väčšina vymenuje dievča, milenku, matku, kráľovnú, vedmu.
Niektoré archetypy sú stratené, alebo dnes už poznané len v ich tienistých (pokrivených, oslabených) formách. Prehliadame ich, ale ich kvality sú životodarné a podstatné. Jednou z nich je Tá, ktorá hľadá cestu.
Na kole roka – v čase premenlivosti Zeme je to čas neskorej jari. Kvitnutia kvetín a skorej listovej zeleniny. Ešte nie je šťavnaté ovocie, ale už vieme, že bude, lebo bobuľky sú už zelené. Potrebujú čas, aby dozreli.
Na kole ľudského života je to čas medzi 13-20 rokov. Archetyp Tej, ktorá hľadá cestu má aj svoj mužský ekvivalent. Je to čas dospievania. Jeho podstatou je odvaha a radosť zo života. A preto to tu píšem, lebo mnohí z nás to vôbec nezažili. Pamätáme si skôr len sadu povinností a “musov” – školských a rodinných. Ešte nie sme dosť silní byť samostatní, ale chceme to bezpečne skúšať. V tomto veku už nie sú našimi dôverníkmi rodičia. Potrebujeme iných múdrych dospelých, najlepšie celú skupinu, aby sme mohli čerpať múdrosť a skúsenosti od mnohých ľudí. S každým zdieľame len čriepok samých seba. Potrebujeme kmeň, prijatie múdrych dospelých. Rodičia ich nahradiť nemôžu. V našej kultúre “kmeň” úplne chýba a nahrádzajú ho športové kluby, tanečné súbory, iné vekovo približne homogénne skupiny s rovnakým záujmom, ale aj gangy. Lebo zdravá forma archetypu sa stratila. Žijeme len tiene – rebelky a konformistky. Tie donekonečna vyzýva život, aby ukázali svoju pravú tvár a našli svoju najväčšiu silu, ukrytú v najväčšej bolesti.
Všetko, čo som napísala vyššie je symbolické, alebo postavené na obrazoch súčasnej spoločnosti. Tú, ktorá hľadá cestu nájdeme v zdravej forme v rozprávkach. Tam je skrytá múdrosť vekov a naučiť sa čítať ich symboliku nám aj dnes môže pomôcť žiť lepší život. A hľadať v sebe zdravé prejavy.
Jednou inšpiratívnou postavou je Bohdanka z rozprávky 7 zhavranelých bratov. Je to krásna múdra rozprávka pre dospelých. Bohdanka sa v istom čase svojho života vydáva hľadať pravdu o svojom živote. Nemôže hľadať pomoc u rodičov (to nemôže nikto z nás v tom veku) a tak ide cez tmavý les nepoznajúc cestu za vedmou. Keby bola Bohdanka princezná, vedma by ju vyzvala – v rozprávkach je to najčastejšie kliatba, z ktorej sa princezné musia vymotať (ako Šípková Ruženka). Ale Bohdanka vyrástla zdravo ako divoška a cez les ide sama. Nepozná cestu, ale nebojí sa. Kráča sebaisto. Položí vedme otázku, ktorú nemôže položiť rodičom a vedma jej odpovie. Dá jej presný návod, ako oslobodí bratov zo zakliatia. A Bohdankina cesta do neznáma pokračuje. A to epicky – musí okamžite odísť z domu rodičov bez rozlúčky, a aj symbolicky – stretnú ju mnohé udalosti, ktoré vedú k manželstvu a materstvu. Na konci sa stáva zvrchovanou kráľovnou svojej ríše. Z Tej, ktorá hľadá cestu sa stala kráľovná. Kráľovná, ktorá nemá potrebu kontroly a ani nehádže svoju zodpovednoť na iných.
Ako ste sa mali vy vo veku 1š-20 rokov? Na čo si z toho času spomínate? Z čoho ste mali radosť? Je to dodnes súčasťou vášho života? Ak ste vo veku kráľovnej – v prírode čas skorej jesene a bohatej úrody a v živote čas tesne pred menopauzoou a nastupujúca menopauza – cítite pokoj a spokojnosť so svojou doterajšou cestou životom (neznámom)? Cítite sa slobodne vo svojej zodpovednosti? Ste spokojné s “rišou”, ktorej kraľujete? Alebo je to inak?
