Slovné spojenie „bezpodmienečná láska“ sa skloňuje často. Hlavne v spojení s matkami. Bezpodmienečná materská láska je métou všetkých matiek súčasnosti. Ešte mnoho z nás netuší, čo to je, nezažili sme to. Ale snažíme sa. Prijímame naše deti aké sú, nepolarizujeme, nerozdeľujeme správanie na dobré a zlé, vedieme osobným príkladom a veríme, že z našich detí vyrastú hodnotní ľudia, aj keď v súčasnosti je ich najčastejším prejavom to, že nakladú lopatkou po hlave „kamošovi“ na pieskovisku za to, že im nepožičal kýblik.
Toľko k bezpodmienečnej materskej láske. Chcem sa dostať inam – k tomu, že koľko to stojí matku vo vzťahu k ostatným dospelým. Matka pozná svoje dieťa a vie predpokladať, ako sa bude správať. Vie, že keď dieťa potrebuje behať a kričať a nebude mu to dopriate, bude to horšie. Vie, že ak dieťa nemôže byť autentické vo svojich prejavoch, zlomí to jeho dušu. Neprestane pochybovať o svojich rodičoch, začne pochybovať o sebe. Toto vieme o svojich deťoch. Poznáme aj „zvyky“ spoločnosti, v ktorej žijeme. Vieme, že sa očakáva, že sa pozdravíme, že sa slušne opýtame a že v záujme bezpečia detí obmedzíme ich objaviteľské aktivity na minimum. No a cítime tam ako rodičia tlak spoločnosti, v ktorej žijeme, že naučíme tieto zvyky svoje deti. A hľadáme v tom neustále rovnováhu. Ani my nechceme byť odsúdení spoločnosťou ako rodičia, ktorí nezvládajú svoje deti, lebo nevieme okamžite zastaviť hysterický záchvat a čuduj sa svete, overená veta: „Takto sa pekné dievčatká nesprávajú!“, ktorou sa oháňajú prítomní cudzí dospelí nepomáha:)
Nuž držme si palce, veľa lásky nám prajem. Raz hádam budeme aj my prijatí bezpodmienečnou láskou ako rodičia, ktorí robia to najlepšie čo vedia a nie je to vždy pre nás ľahké. Zatiaľ nás môže hriať to, že to robíme pre svoje deti.
