Rada rozprávam o svojich deťoch. O tom aké sú. Minule som o nich pri čajíku začala rozprávať priateľke. Položila som jej rovnakú otázku? A Tvoje deti? Aké sú?

A jej prvá veta bola: ” Zvyčajne, keď sa ľudia rozprávajú o deťoch, povedia, že do akej triedy chodia, ako im ide škola a aké športy ich bavia. Ty si o svojich deťoch povedala aké naozaj sú.”

A poviem to aj vám:) Juraj je rytier, Martin je elf a Elena Bohdanka je divoška. Poznám ich kladné a silné stránky a poznám aj ich “kompenzačné mechanizmy”. To sú tie málo populárne stránky osobnosti, ktoré nás výchova učí schovávať, hanbiť sa za ne a zabudnúť, že aj to sme my. To vedie k neúplnosti a časom k chorobe.

Juraj je náročný a prísny. V prvom rade na seba. Nerád dopláca na chyby iných, šetrí tým energiu. To som celá ja a aj môj muž:) Martin je všade a nikde zároveň. Je éterický a v éteri trávi väčšinu času. Hmotný svet je preňho príliš konfrontačný. Nerád zlyháva, tiež je na seba náročný:) Je to elf – štíhly, krásny, rýchly, keď chodí, sotva sa dotýka Zeme, usmiata tvár…ale má ostré šípy a tasí ich ozaj nečakane. Elena je divoška. Spokojná s koňmi a zvieratami. Milá a prítulná ako mačička, objíma s obrovskou láskou, vie ju rozdávať na tony. Ale skúste ju rozhnevať…je to rovnaké ako rozhnevať tigra. A čomu neorzumie je manipulácia a neúprimnosť…také obvyklé v správaní dievčat. Nerozumie, prečo tie “milé” slová v nej vytvárajú bolesť a tlak, a potom sa stane tigricou a zaútočí fyzicky. Kompenzuje manipuláciu. Vo svojich 4 rokoch to robí najlepšie ako vie.

Ako je možné, že ich vidím? Že to všetko o nich viem? Vždy som vedela. Myslím, že každá matka to vie a ak na to “zabudne”, tak len preto, že očakávania zvonku sú aj pre ňu samu silným tlakom. Ak by ste pri opise svojho dieťaťa skončili ročníkom v škole a športovými úspechmi je čas sa pohrať s vlastnou vnímavosťou. Tlak zvonku je tlak uniformity. Môžete aj otvoriť srdce svojim deťom ( a aj rodičom ak ich ešte máte) a všimnúť si ich radosti a aj hnev, či smútok. To všetko z nich robí celistvé bytosti. Nikdy nič nerobia preto, aby niekoho zranili, vždy robia všetko preto, aby neublížili sami sebe. Pokiaľ to v nich neuspíme a oni sa nenaučia zriecť svojej dôležitej podstaty, ktorá ich chráni pred deštrukciou. Lebo dieťa nikdy neprestane milovať svoju matku ani otca, ale naučí sa prestať milovať samo seba.

Ďalšie články

...o deťoch

Niektoré emócie potrebujú odstup

Som vášnivá pozorovateľka života. Najviac života a autentického prejavu vidím na deťoch. Dospelí už zabudli byť autentickí. Hovoria tomu, že

Čítať »
Blog

V pohodlí domova

Tehotenstvo je proces. Už priebeh tehotenstva veľa napovedá o tom aký môžeme očakávať pôrod. A meniace sa telo aj emócie

Čítať »