Utrpenie, ktoré vidíme každý deň okolo seba, je založené na presvedčení, že tu nie je dostatok pre všetkých. Dostatok vzduchu, dostatok krvi, dostatok lásky. Toto zakúša mnoho z nás pri pôrode, pri prvom nádychu.
Prvý nádych po pôrode je prvým vtiskom do srdcovej čakry, kde sú pľúca. Pľúca ako krídla motýľa, ktorý sa práve vyliahol z kukly. Pľúca, ktoré nikdy nedýchali samostatne.
Prvý nádych vyžaduje čas. Pokiaľ je to zalapanie po dychu, pretože pupočník už bol prestrihnutý a bábätko sa dusí, tak srdcová čakra zažije strach. Otvára sa pod tlakom. Každý ďalší nádych prináša konflikt. Lebo nádych je utrpením, ale musíme sa nadýchnuť, aby sme žili. Krk ostane stiahnutý – bojíme sa celý život nahlas prehovoriť, alebo si myslíme, že nevieme spievať.
Ako túto skúsenosť prepísať? Áno, dá sa to! Naše telá a mysle sú schopné obrovskej regenerácie. Najdôležitejšou podmienkou je bezpečie. Urobte si pohodli v bezpečnom prostredí. Môžete sediať, alebo ležať, ale nech je v tele čo najmenej napätia. Začnite dýchať – pomalý nádych cez otvorené ústa a krk až do srdcovej čakry. AKoby sa vám pomalinky do tela vlieval teplý nektár. pokojne vydýchnite a takto pokračujte, pokiaľ je vám to príjemné, alebo ak chcete čas – tak 5 minút.
Nech sú všetky bytosti šťastné vo všetkých svetoch. Nech dýchame slobodne od prvej chvíle nášho bytia na tejto Zemi. Nech je požehnané.