Včera bolo 8. výročie nášho druhého domáceho pôrodu. Mám to obrovské šťastie povedať, že všetky 3 naše deti sa narodili doma. Preto ku každému pôrodu prichádzam z priestoru sily. Moja ženská sila týmito tromi top zážitkami môjho života skutočne narástla.
Martinko sa hlásil na svet dlho a intenzívne. Poslíčkovala som asi týždeň noc čo noc. Budila som muža, že rodím a naďalej chodila po dome s brušiskom:) Keď to teda skutočne prišlo a ja som vedela, že rodím, boli 4 hodiny ráno a ja som potichučky opustila našu rodinnú posteľ, kde s nami spával náš prvorodený Jurko. Keď som mužovi povedala, že rodím, len sa otočil na druhý boka zakryl sa lepšie perinou…
Urobila som si pelech v obývačke na zemi. Zapálila som si svoju pôrodnú sviečku zo včelieho vosku od drahej priateľky Jarky Antalovej. Striedavo som sa v kontarakciách vrtela na 4 a spala schúlená na boku. Keď sa zobudil Jurko, urobila som mu kašu a naháňala ho po dome s lyžicou. Veď ako prvomatka som trávila posledné ráno so svojim synom ako jedináčikom. Naplno som sa toho nasýtila. Na obed už bolo všetko inak. Som vďačná Jaruške Hudákovej, našej kmotričke, že s Jurkom trávila celé dopoludnie, ako mama. Ja som už počas kŕmenia kašou pochopila, že ani to nedokončím a odišla som do sprchy. Voda je zosilňovač a aj analgetikum…A navyše moje vlasy to súrne potrebovali:):):)
Po výdatnej sprche som sa úplne ponorila do seba. Nechcelo sa mi hýbať, len som spočívala a vydávala zvuky. Cítila som ako rezonujú celým mojim telom. Zvuk vie počas pôrodu veľmi dobre uzemniť. Je výborné veidť s ním pracovať. Môže kotviť, alebo pomáhať odísť – to je ale nežiaduce. Ja som sa hlboko kotvila a cítila frekvenciu. Komunikovali sme s Matíkom celý pôrod ako veľryby…
Potom si pamätám trans…silný a dlhý. Najdhšiu hlbokú meditáciu môjho života. Vedela som všetko. Bola som všade. Bola som bohyňa tvorkyňa a prichádzal cezo mňa najväčší dar pre túto Zem, nový život. Presne som ho cítila. Ani chvíľa strachu, či paniky alebo nedôvery. VEDELA SOM!
Praksla plodová voda. Bola to šupa! yotvorila som oči a hľadala dieťa. To ho predsa muselo vyplaviť von! Ale nie:):) Ešte chvíľu to trvalo. Na 3 silné kontrakcie sa narodil Martin. Pamätám si krásne modré doširoka otvorené oči a kolostrum nahromadené v jeho kútikoch úst. A úsmev na prsníku. Široký a úprimný. A od tohto pôrodu viem, že strihanie pupočníka bolí. Martin bol so svojou placentou spojený viac ako 2 hodiny. Bol pokojný a usmiaty. Keď som rozhodla o odstrihnutí pupočníka a nožnice sa doň zastrihli, usedavo a bolestivo sa rozplakal.
V ten večer sme v rodinnej posteli zaspávali 4. Ja, môj muž Peter, prvorodený syn Juraj a druhorodený syn Martin. A bol to krásny večer. Stihli sme aj rozprávku z knižky a zaspali sme ako v mede.
