Ani pre ženy ani pre mužov. Sú to zmeny nevratné a toto nám dochádza…a dochádza. Máme v životoch už toľko “povinností”, “radostí” a vybehaných chodníčkov, akosi sme spoľahnutí, že už všetko vieme a nič sa už nezmení, že si to pripúšťame ťažko. Zmenu dlho ignorujeme, odpojení od vlastného tela. Odpojení od vzťahu, v ktorom sme a ten sa mení na zvyk. Odpojení od vlastných potrieb, ktoré sa zrazu tiež menia.
Zotrvačník zrádza a vtedy pre mnohých z nás prichádza kríza.
Kríza je pozitívny jav. Prináša do toho, čo je príliš dlho bez vedomej pozornosti a nefunkčné, nutnú zmenu. Veci a procesy, ktoré nefungujú majú pridlhú zotrvačnosť. Je to totiž pohodlné ostávať vo zvyku, ktorý už nám dávno neslúži. Ale na zmenu je potrebná energia. A tá sa starnutím stráca. Navyše ňou aj plytváme.
U žien sa stráca estrogén. Strácame svoju pružnosť – a to nie len v telesných štruktúrach ale aj psychickú. Náš cyklus sa mení a keď naň celý život nie sme naladené a len ho trpíme, tak menopauza prináša oborvskú krízu. Psychické a fyzické peklo. V našich životoch panuje Kálí, alebo Vedma. Očesáva z nás všetko nefungujúce – zo vzťahov, zvykov, prostredia, práce, z názorov a presvedčení…každá naša bunka vedomia je podrobená analýze a rozhodovaniu čo si nechám a čo mi už neslúži. Ak odmietame pustiť, je to veľmi ťažké obdobie. Pustiť niečo znamená prijať zmenu. Avšak zmena, hoci je jedinou istotu našich životov, nie je vôbec obľúbená. Stránime sa jej a aktívne vyhýbame. Odmietame opustiť “už známe zlo” vychodených koľají. Pre starnutie je prirodzené hľadanie istôt. Rizikom je všetko neznáme, aj to dobré.
Muži zas strácajú testosterón – postrádajú svoju výbušnoxť a silu a aj výdrž. Z niektorých sa stanú “tí pohodoví”, ktorí sa hodia o gauč a uvedomujúc si, že už nevládzu, sa vyhovárajú a stávajú postupne šomrajúcimi dedkami. NIektorí si to uvedomia a pestujú testosterón cvičením. Avšak – cvičiť treba veeeľa…Jeden môj kamarát povedal, citujem:”až sa ti chce, prepytujem, grcať…”
A v dynamike páru – zrazu nepružná žena a zdanlivo zrazu “pohodový” muž…hmmm. Všetko je inak. Kým si všimneme, že to nefunguje, je to už často viac rokov, čo to nefunguje…
Existuje cesta von:
- Vnímať seba a svoje zmeny a aj vnímať partnera a zmeny u neho.
- Dať si čas zorientovať sa vo svojom novom živote.
- Dať čas aj tomu druhému.
- Niekedy je ticho viac ako slová a na druhej strane – ak povieme do dlhého ticha pár slov a vysvetlíme, prečo mlčíme, je to oslobodzujúce aj pre toho druhého.
- Pokiaľ je v srdci láska, vždy uvidíme svojho partnera alebo partnerku. Každý má právo na samotu aj vo vzťahu, ak ju potrebuje, aby sa našiel
- Pestujme to, čo ostalo spoločné.
Vo vzťahu je mnoho odbodí, keď sa môže skončiť, alebo pokračovať.
