K životu patrí učenie

Dnes to bude o tom, čo som sa naučila, keď som sa učila hrať na klavíri.
Od januára sa učím hrať na klavíri. Lebo to chcem vedieť. Mám milú mladú učiteľku klavíra. Hrám pekne. Som sama so sebou spokojná, až veľmi spokojná . Hrám pekne hlavne keď som SAMA.

Aký je váš životný POSTOJ

Pýtam sa AKO STOJÍTE NA ZEMI? Ako sa vaše nohy dotýkajú Zeme? Ktorá časť chodidiel sa dotýka Zeme? Ktoré svaly vás držia vzpriamene? Stojíte vzpriamene? Keď kráčate vedia vás dopredu hlava? Alebo kráčate s otvoreným srdcom?
Ó áno! To ako STOJÍME hovorí ako ŽIJEME.

“Mami, povedz mi prosím nie.”

Dnešná debatka pri raňajkách viedla k tejto synovej prosbe.
Juraj je náš prvorodený syn, má práve 9 rokov. Rád si plní sny, rád si dopraje…kiež by sme si všetci vedeli dopriať:).

Si ako Tvoja mama….Si ako Tvoj otec

Koľkých z nás to nahnevá, dotkne sa nás až úplne na kosť. Lebo sme chceli byť lepší a predsa. Viete kedy sme ako naši rodičia? Keď nevládzeme, sme vyčerpaní, prestávame konať z vlastnej energie a sily. Vtedy, keď nevládzeme, prichádza “zozadu” k nám mohutná sila rodu, aby nás podoprela a my konáme ako oni, prepnutí na autopilota, nesení vpred reakciou, ktorá pomohla “prežiť” našim predkom.