…a bude to o pôrode. Spájajú sa vo mne dlho tieto vety a posolstvo z nich plynúce je silné. Žena rodí sama. Nezáleží na tom, koľko je okolo školených, alebo iných ľudí. Dieťa prichádza cez jej telo, riadi ho jej dych, jej nervový systém musí skolabovať do bodu „nech sa
…a to je výzva pre nás dospelých, aby sme boli naplno mužmi a ženami vo všetkých podobách mužstva a ženstva. Mám za sebou dlhý telefonát. Matka sa bojí, že jej milovaný jemný syn bude iný ako… Nemá problém s prijatím tejto skutočnosti. Ak sa to má stať, tak sa stane.
…a splnil sa mi tým sen. A už by sa mi ani nesnívalo, že sa to môže stať. Dnes však viem, že vision boardy sa plnia do bodky a teda s veľkou pozornosťou pristupujem k tomu, o čom snívam. Medzi menšie a dôležité sny, ktoré sa mi splnili patria vety,
Sme pulzom života. Niekedy jemným, inokedy veľmi silným, až bolestivým. Bolesť sa ultimátne spája s pôrodom. Muži sa ju snažia pochopiť a prirovnávať k nejakej im prístupnej skúsenosti. Počula som už rôzne prirovnania – napr. ako keď si zlomíš kosť. Kto by chcel podstúpiť lámanie kostí dobrovoľne? Kto by to
“Dostala som na Vás kontakt. Potrebujem pomoc. Mám dosť ťažký popôrodný stav…” čítam správu v mobile. A odpisujem: “Zavolajme si. Nájdeme riešenie.” Prečo sa to deje? Prečo žena v najkarjšom a najvytúženejšom období svojho života prežíva utrpenie? Bolesť? Prečo sa valia slzy odnikiaľ…prečo sa radosť z narodenia bábätka neprichádza?…. Pretože
Či už je to v našom vedomí, alebo nie, každý z nás denne zbiera dôkazy sám s sebe – o tom či je dosť. O tom či je hodný. O tom, či zlyhal, alebo sa to dalo zvládnuť lepšie. Dôkazy, ktoré takto zberáme, súvisia s našim posvätným zranením. Posvätné zranenie
Najradšej by som žačala zoširoka – o tom, že ženské telo je príbeh a nie fixná forma. Že je miestom iniciácie a oltárom, kde sa dejú posvätné procesy – menštruácia, tehotenstvo, pôrod, materstvo, prechod. Že počas života sa jeho funkcia mení a forma sa jej prispôsobuje. Že tuk na brušku
Sprevádzam pôrody už 15 rokov. A byť v pohotovosti je to, čo robí dulu dulou – pre ženu v pôrodnom období to znamená, že má 24 h denne a 7 dní v týždni k dispozícii na zavolanie osobu, ku ktorej cíti dôveru – znamená to bezpečie. Avšak je tu niečo,
S kým? S vlastnou dcérou. Deje sa nám to často. Prvorodené dcéry sú mimoriadne bojovníčky a osvetľovačky temtnoty v nás. Väčšinou sa v plnosti prejavujú vo vlastnostiach, ktoré sú nám také vlastné, že ich nemôžeme vystáť. Pretože nám v tom veku neboli dovolené. Dohovor s dcérou je pre ženu ťažší,
Matka, materská, ako kvočka, ktorá sedí na svojich kuriatkach. Alebo mačka, ktorá leží pri svojich mačiatkach…Aj žena je matkou. Ale máloktorá z nás sa cíti materstvom naplnená. Zatiaľ čo mačka ani kvočka sa na nič nesťažujú, tak my, naše mysle a kultúra, v ktorej žijeme, nás často vrhnú do utrpenia.
Milé, dnes to bolo nesmierne príjemne, stále sa usmievkam. Mužík prišiel domov, aby sme integrovali tu krásnu energiu spoločne 😉
Pripravovala som sa na domáci pôrod a toto pravidelné cvičenie ku koncu tehu mi iste prospelo. Naučila som sa rôzne uvoľňovacie polohy, ako správne a efektívne dýchať pri pôrode, a tiež aj to, že aj napriek bruchu nie som až taká neohybná ako som si myslela.
Miška, Tebe za celu polročnú starostlivosť veľmi ďakujem ❤️ To, že som sa to rozhodla ísť na Tehujogu považujem za
