S kým? S vlastnou dcérou. Deje sa nám to často. Prvorodené dcéry sú mimoriadne bojovníčky a osvetľovačky temtnoty v nás. Väčšinou sa v plnosti prejavujú vo vlastnostiach, ktoré sú nám také vlastné, že ich nemôžeme vystáť. Pretože nám v tom veku neboli dovolené. Dohovor s dcérou je pre ženu ťažší, ako dohovor so synom. Lebo synovia v nás nespúčťajú naše posvätné zranenia. Vieme k nim byť trpezlivejšie, viac im vychádzať v ústrety a, ľudovo povedané, “nenas…” nás tak ľahko.
Prečo nás dcéry tak vyzývajú? Prečo máme chuť s nimi bojovať a vydupať si svoju pravdu?…pretože naša divoška bola označená za neposlušnú. A to je v poriadku. Naša divoška je neposlušná, nie je ani slušná…je to divoška. Z nás, súčasných matiek, žiadna nebola podporoná vo svojej divokosti. Ale bez horkosti v ústach konštatujem, že sa to tak deje niekoľko storočí, možno tisícročia…DIvoška je totiž mimoriadne silná. Vie, že vie ovplyvniť a meniť veci po svojom. Niežeby sa jej svet menil fyzicky, ale jej vnútorný postoj je tak pružný, že ju nič nevykoľají z jej “vedenia”, jej chcenia, jej túžby po čistom živote…A tou sme úplne všetci! Boli sme z nej stvorení a nesieme ju ďalej a prejavujeme svojou radosťou z jednoduchého života:)
To čo nás hnevá, keď naše dievčatko “nepočúva” je to, že my sme si to dovoliť nemohli. Tu sa prosím zastavme! Bez výčitiek k rodičom – robili to nalepšie čo vedeli a jediné, čo môžeme poslať smerom k nim je vďačnosť. Boli dosť odvážni, aby mali deti…a vychovali nás dobre! Pretože my sme cítiace bytosti a cítime, že nemôžeme svoje dcéry ďalej “znásilňovať” v tom, že im budeme servírovať, čo je pre ne dobré a čo nie. Nehovorím o objektívnych situáciách, kedy ide “o život” O umývaní rúk sa nediskutuje…To je jasné. Ale povedzte to svojmu dievčatko s láskou a tak, aby vedelo, že je úplne v poriadku. Aby sa necítila, že je zlá, keď niečo neurobí podľa očakávaní. Tu sa rodí tieň – dievčatko prestáva byť hravou nevinnou divoškou a začína byť “dobrým dievčatkom”.
Dobrým pre všetkých ostatných, len pre seba nie. Seba sa naučí potláčať, aby bolo prijímané. Nevie si nastaviť zdravé hranice, to vie len dievča – divoška. Lebo ostáva v spojení so svojim telom a telo jej presne hovorí, kde hranice sú.
Ponúkam vám aj návod, ako sa k tomu postaviť. Ako láskavo naučiť dcéru umývať ruky, aj keď ona hovorí: “Nie!” Ak sa s ňou začnete hádať, ste mentálne na jej úrovni. Prepadáte sa do svojho “dobrého dievčatka” a hádate sa s iným dievčatkom, ktoré h vás je lepšie. Navyše máte pocit, že by ste mali vyhrať. Čo hádku vyostruje. Použiť násilie na dievčatko, je absolútne nesprávne. To nesmiete. Pod fyzickým tlakom sa veľmi rýchlo zrúti. A vy tiež. Bude vás to mrzieť. Ale môžete sa postaviť do svojej sily a uvedomiť si, že budete dosť dobrá matka (dosť dobré dievčatko:)), aj keď prehráte. Aj keď si pre 1 raz ruky neumyje. Môžete jej ponúknuť, nech si vyberie mydlo. Správne formulovaná otázka je napr.:”Chceš si umyť ruky ružovým mydlom, alebo bielym mydlom?” Neoznamujte vopred, že si ruky umyť “musí”, urobte to automaticky spolu s ňou a užite si diskusiu o farbe mydla. Ak vám z toho ujde, a ruky si vôbec umývať nechce, nechajte ju a vyvoďte z toho dôsledky – nedostane do nich jedlo, nemôže chytať hračky alebo hladkať mladšieho súrodenca. A keď po čomkoľvek z toho túži, odpovedzte pozitívne: “Môžeš to urobiť, len si poď umyť ruky.” Takto pochopí, prečo je umývanie rúk dôležité. Ostaňte pevné a v pokoji a buďte dôsledné v dôsledkoch rozhodnutia, čo vaše dievčatko urobilo. A ostanete priateľky.
