To si často ženy myslia, keď dieťatko na prsníku nie je pokojné, keď sa neprisáva ľahko, keď si žuje pästičky, keď sa dojčí menej ako jeho starší súrodenec, keď…svoj dôvod, prečo by žena povedala pri dojčení “mám málo mlieka” si pokojne doplňte.
Nedostatok mlieka môže skutočne nastať, ale nie až tak často, ako si to ženy myslia. Prečo by sa to vôbec malo stať? Pokiaľ ste otehotneli prirodzene, vynosili a porodili dieťatko a ste s ním od pôrodu v častom telesnom kontakte, dojčíte na požiadanie a máte dostatok vhodného výživného jedla a spánku (ja viem, po pôrode to s tým spánkom vôbec nie je ideálne, ale dôležité je oddychovať), tak je malá pravdeppodobnosť, že máte mlieka nedostatok.
Mlieko je tekutina, ktorú zdravé telo vyrobí vždy navyše. Materské mlieko je dôkazom, že je o nás postarané. Pri každom dojčení mliečne žľazy obsahujú viac mlieka ako z nich predtým dieťatko zjedlo. Naše múdre telá vedia, že detia rastú a potrebujú jesť viac. Naše múdre telá vedia, že deti prechádzajú rýchlym vývinom po pôrode a zloženie materského mlieka sa mení veľmi dynamicky.
Mliekotvorba je sťažená hormonálnou nerovnováhou – pokiaľ ju máte, môže skutočne uvás ísť o nedostatok mlieka. A tiež nevhodnou výživou. Výživa po pôrode je veľká téma a preto som jej venovala celú knihu. Volá sa Kuchárska kniha pre šestonedieľky a nájdete v nej čo jesť, aby ste mali dostatok mlieka. Stiahnuť ju môžete tu: https://tehujoga.sk/kucharska-kniha-pre-sestonedielky/
Podporiť mliekotvorbu viete homeopaticky a tiež užívaním bylín.
Kým po nich však siahnete, vezdte, že:
- nie každé dieťa sa prisáva ľahko, niekedy si prisatie vyžaduje veľkú trpezlivosť a môže byť sprevádzané aj plačom dieťatka. Nie vždy sa totiž narodia “kompatibilné ústa” k matkiným bradavkám, a preto to vyžduje kumšt naučiť sa dieťatko prikladať tak, aby bradavky neboli poškodené a dieťatko sa dokázalo prisať a najesť. Niekedy je nutný chirurgický zákrok – nástrih uzdičky, aby dieťatko vedelo udržať prsník v ústach a udržať podtlak, ktorý mu zabezpečí mliekotok,
- niekedy je mliekotok silný, alebo slabý, ale je – silný a slabý – toto je u každej ženy iné a úplne originálne. Vaše dieťatko si zvykne a bude sa vedieť najesť. Niekedy to ozaj nie je jednoduché a celé šestonedelie môže byť o jedení a kakaní…telo bábätka si zvyká na nový svet. Na to, že potrava prichádza zvonku a učí sa ju tráviť tráviacim trkatom, ktorý začal fungovať až po narodení. A tiež vylučovanie nie je jednoduché bez svalového tonusu. Preto jedenie môže byť spočiatku trápenie,
- bábätká majú svoj pôrodný zážitok a tiež to môže byť trauma. Pričom pôrodná trauma môže byť v dieťatku zapísaná, aj keď pôrod bol z pohľadu mamičky nádherný a ľahký… Emócie s pôrodom spojené potrebuje dieťatko uvoľniť. A to sa deje keď je v bezpečí, blízko pri matke. Preto môže byť každé dojčenie sprevádzané aj plačom novorodenca,
- žutie pästičiek nie je nič iné ako dokonalý dôkaz existencie sacieho reflexu – voňajú rovnako ako bradavky. Dieťa nevidí, keď sa narodí. Ucíti vôňu a ide po nej ústami. Je to reflex. Nič, čo by dialo nám, keď podvedome siahame po čokoláde alebo máme neuhasiteľný hlad. Je to reflex – ako keď sa pred búrkou skryjeme do bezpečia, alebo v tme sa začneme trochu báť, aj keď na to rozumný dôvod nie je…reflex, nie dôkaz hladu.
- deťom veľmi prekáža pri dojčení pustený televízor, mobil nad hlavou. Niektoré na to potrebujú úplný pokoj.
Ak vaše bábo:
- priberá,
- kaká a má dostatok mokrých pienok (ideálne 5-6 za deň),
- nemá vpadnutú fontanelku, ale krásnu oblú hlavičku,
- má hydratovanú pokožku – pozor! tu nerátame tú suchú kožtičku, čo sa deje po pôrode. Tá je spôsobená prechodom na suché prostredie a je súčasťou adaptácie kože. Hydratovaná pokožka sa môže aj šúpať. Ale je hebká, nevráskavá a keď do nej zatlačíte, krásne sa vráti späť, proste ako broskynka,
- máte dostatok kontaktu koža na kožu
tak bude dôvod nespokojnosti bábätka niekde ine. Môže byť mechanický alebo emocionálny. Každopádne neriešte to sami a obráťte sa na laktačnú poradkyňu. Sací reflex je rudimetnálny. Musí byť po pôrode stimulovaný správne. Všetky naučené zlozvyky sa potom budete musieť odúčať, aby sa dojčenie stalo vzájomným potešením.
Ak máte kaékoľvek podozrenie, že dojčenie nie je OK, kontaktujte laktačnú poradkyňu. Je nás pre vás dostatok.
A ešte drobná poznámka – existuje malé percento žien (asi 2%), ktoré naozaj dojčiť nemôžu. Vám píšem, že ste nezlyhali. Obdivujem s akou láskou ste sa svojej situácii postavili a ako kŕmite svoje deti vedome, vo vzájomnom dialógu. Vážite si spoločné chvíle a nerušíte ich televízorom a mobilom.
