Sedím s kamoškou pri káve a v jej očiach sa objavia slzy pri slovách: “Nie som tehotná a čas sa mi kráti.”
Ja na to: “Aký čas?”
…a prichádza odpoveď…ide o peniaze.
Chce ich vrátiť svojmu mužovi, lebo kým ona bola prvý krát tehotná, rodila a starala sa o ich prvého syna, stavali dom. A peniaze investované do “materskej” by sa zišli na dome a ona mu ich chce vrátiť. Má pocit dlhu.
Pýtam sa jej: “A akú hodnotu má váš syn? V peniazoch.”
Ona: “nevyčísliteľnú…”
A to je odpoveď! Sme muži a ženy. Jeden bez druhého nemôžeme žiť, dopĺňame sa. Bez muža nový život nevznikne. Mnohí muži sa zhodujú na tom, že táto robota ich veľmi baví a je pekná:):):):)
Žena je priestorom, kde nový život rastie. Príde o svoje telo, silu, krásu, mladosť, často aj dôstojnosť (pri hrubom zaobchádzaní)…A cena výsledku jej práce je nevyčísliteľná. Lebo je to nový život a ten je nad všetky peniaze, zlato…
Aj keď rozvodové súdy delia vyčísliteľné majetky a ženy po materskej nedostatnú často takmer nič. Ženy dávajú svojim mužom a svetu najväčší dar – nový život. Vďaka našej schopnosti a navyše aj prirodzenej túžbe starať sa o nový život je tu ľudstvo a všetko ďalšie čo ľudia dokážu vytvoriť je tu len preto, že sa narodili z tela svojej mamy.
“Takže”, pýtam sa jej znova, “ aký dlh máš voči svojmu mužovi?”
Ona: “ Uľavilo sa mi. Už necítim dlh.”
Krásny advent vám prajem milé ženy. Sme darom a držiteľkami línie života.
