Rozprávky sú posolstvá pre dospelých

ilustračný obrázok

Minutý týždeň som rozkľúčovala rozprávku o drakoch a princeznách a dnes chcem hovoriť o rozprávkach ako takých. Kde bolo tam bolo bola raz jedna krajina, kde ľudia žili v pevnom spojení so Zemou. Zem nebola len pod nohami, nerástla na nej len tráva, nebola to len pôda na pestovanie obživy. Zem bola člen rodiny a rodina bola viac než len pokrvne spojená. V týchto časoch bola tráva vlasmi Bohyne, vody jej krvou, vtáci, motýle, kone a medvede jej poslami. V rytme roka sa Zem menila a s ňou sa menili aj ľudia na nej. Čerpali z jej pozorovanie múdrosť a návod na život. Aby vedeli dôstojne rásť, múdrieť a starnúť vo svojom živote. Všetko bolo jedno a úcta k Zemi bola úctou k druhým ľuďom a úctou k sebe samému. Takto plynul život.

Stelesnením Zeme na Zemi boli ženy. Boli cyklické a premenlivé. Boli plodné a ich brušká okrúhle v čase tehotenstva. Boli stelesnením hojnosti. Stelesnením Bohyne. Každá bola bohyňou a pristupovali tak sami k sebe a aj k sebe navzájom. Nádherná prestava. Keďže boli bohyňami, cítili matku Zem ako sami seba. Vedeli, že sú spojené a vedeli jej rozumieť a konať tak, aby sa Zemi uľavilo. Vedeli, že myšlienky sú rovnako dôležité ako skutky. Rešpektovali pravidlá a zákony, ktoré boli dobré pre všetkých. Keď sa stalo inak, trpeli všetci. Lebo nečistý skutok priviedol rodinu do nedostatku. Všetko toto mali na pamäti nesutále.

A potom sa čosi stalo. Nevieme presne čo, lebo nie sú dochované žiadne spoľahlivé písomné pramene. Je to zrejme nenáhodné. Pamätáme si „len“ zdokumentovanú dobu. A tá už o úcte k Zemi nehovorí.

A tu je skryté tajomstvo rozprávok. Zdá sa, že prastará múdrosť nesmela byť zachovaná „oficiálne“. Bolo ju treba dobre skryť a tak prežíva v rozprávkach. A tie sú posolstvami pre dospelých. Naše „videnie“ sveta dávno nerozumie symbolike rozprávok. A zabudli sme aj to, kedy sa rozprávky rozprávali – na priadkach a páračkách. Vtedy staršie ženy predávali múdrosť tým mladším. Deti tam neboli. Pre ich uši to nebolo.

Dnes rozprávame rozprávky deťom a čudujeme sa, aké sú krvavé. Súdime Pavla Dobšinského (ktorý urobil slovanom úžasnú sližbu a zachoval symboliku dávnej múdrosti pre ďalšie generácie).

Ako ich teda čítať? O tom nabudúce:)

Mohlo by Vás zaujímať

Blog

Kompas na život

Potemnieva. Vonku, spoločensky (zas) a niekedy aj v našom vnútri. Každý z nás a j všetci spoločne stojíme pred temnými dňami, lebo sa zotmie skoro a rozvidnie neskoro a budeme v temnote hľadať svetlo, aby sme mohli temnotou prejsť. Temnota je darkyňa a držiteľka všetkým možností. Nie je pravda, že

Čítať »
Blog

Znášam okolnosti vs. TVORÍM

Skutočne sme tvorcami všetkého, čo v našom živote je. Znie vám to ako klišé? Alebo ste to ešte nikdy nepočuli? Nuž tak či tak, je to pravda. Mám vo vrecku milión príbehov ľudí, ktorí tvrdili zo žartu veci ako: „Staval som si tento dom na pokojné staromládenecké roky.“ Medzitým stretol

Čítať »