Urobili ste si voľno pre seba? Bez plánov? A aké to bolo?
Nie je to vôbec jednoduché. A je to dané nielen tým, ako žije dnešná spoločnosť, ale aj tým ako funguje náš mozog.
Náš mozog je záhada. Posledné desaťročia priniesli vedecké výskumy mnoho prevratných informácií, ktoré vnášajú trochu svetla do fungovania nášho úžasného programovacieho centra – mozgu.
Presne tak to je. Mozog je naše programovacie centrum a nezaháľa od prvej sekundy nášho zrodu. Funguje počas nášho života v rôznych frekvenciách a skutočne prvé roky života ukladá nekriticky a automaticky veľké množstvo dát, vytvára z nich programy. Naše neuróny sa pri určitých podnetoch aktivizujú automaticky a neaktivuje sa len 1 neurón, ale celá sieť vzájomne prepojených neurónov. A to sú programy.
Pokiaľ ideme životom bez povšimnutia, bez priestoru na zázrak, tieto programy určujú náš život. Automaticky a nekriticky nahrané dáta do mozgu v rannom veku s veľkou dávkou skreslenia (ranému veku prislúchajúcou) s jediným cieľom ochrániť nás pred stresom (ktorý môže byť ale aj pozitívny) vytvárajú našu osobnosť. A tá žije svoju preferovanú skutočnosť v bezpečnej zóne. Bezpečná zóna nie je vždy príjemná zóna. Je bezpečná ln preto, lebo je známa. Ak poznáme z detstva nedostatok, strach, bolesť, stres zo straty – tak toto je naša bezpečná zóna. A my ju svojimi automatickými reakciami vo vopred naplánovaných dňoch vytvárame dovtedy, kým to nezmeníme.
Takže priestor na zázrak je priestorom na bdelosť. V bdelosti uvidíme kto hráme, že sme. A môžeme sa aj pozrieť, či sme to skutočne my. Teda či je nám v tých našich autopilotoch dobre, alebo z nich vieme vykročiť. A dobrá správa – všetci z nich vieme vykročiť, keď si to všimneme.
Upokojiť myseľ pomáha aj kraniosakrálna terapia.
