Máme to šťastie, že naše 3 deti poznajú a zažívajú všetkých starých rodičov. Naši starkí sú štedrí, vždy keď prídu niečo prinesú. Nejako im nejde do hlavy, že deti by sa tešili aj keby prišli s prázdnymi rukami, lebo deti sa tešia, že jednoducho prišli starkí. Takže starkí prichádzajú vždy s nejakým jedlým darčekom. Jedného dňa prišiel starký s keksami. Zámerne ich nekupujem, hoci existujú aj v gluten free verzii, lebo nechcem, aby si deti na ne zvykali. Tak som to povedala nahlas, že fajn a že nech teda nabudúce zas radšej mandarinky prinesie. A starký sa spustil do roly obete, že:“ on chcel dobre a vidíš, zas som zle urobil…“ A na to mu Matík (na fotke ten menší) s plnými ústami keksov od stola hovorí:“ Hej, spravil si chybu, ale veď už ju nemusíš opakovať. Nabudúce už to neurobíš!“…a bolo po téme:)
