Baví ma učiť sa. Som z tých, ktorým škola až tak neublížila, skôr by som povedala, že ma zdržala. Ale beriem to tiež ako dar. Niečo sme proste schopní pochopiť až v určitom veku.
A tak chodím do školy aj teraz. Niekedy je zaujímavé to, čo sa učíme a niekedy to, čo sa o sebe navzájom dozvieme. Naposledy zdieľala moja priateľka a spolužiačka svoj zážitok z hádky s mužom. Naša učiteľka jej povedala svoj pohľad a nakoniec prišla rada, aby svojho muža po hádke objala. Táto rada sa nestretla s nadšením. Bol to ozaj proces, kým si táto žena vôbec dokázala predstaviť, že by svojho muža objala. Mne v ušiach doteraz znie veta: “ Come on, you are not a poor woman, you can hug him! It’s not a kidney donation.“ (preklad:“ No tak NIE SI CHUDERA, môžeš ho objať! To nie je darovanie obličky.“).
A táto veta je veľmi veľmi hlboká. NIE SI CHUDERA – nikdy nie sme natoľko chudobné, aby sme nemohli darovať objatie a lásku v ňom ukrytú. Objatie máme vždy. Vždy sme dostatočne bohaté na to, aby sme mohli dávať lásku. Katka Runa hovorí, že ženské plusové centrum je srdce. Že žena potrebuje načerpať do srdca, aby mohla dávať z lona. A srdce sa načerpáva objatím.
Takže keď žena dáva je to WIN-WIN. Vždy, keď sme zdrojom lásky pre iných, ujde sa aj nám. Ženy môžu dávať oveľa viac lásky. Vždy keď vytvárame energiu lásky a posielame ju kamkoľvek, časť z nej ostane aj nám. A o tom ako sa generuje láska na poslanie, zase niekedy inokedy:)
