Tehujoga vo Zvolene u Mišky Vajovej bola pre mňa príjemnou a užitočnou spoločníčkou počas celého tehotenstva. Začala som chodiť už asi v 9tt. Atmosféra bola upokojujúca, príjemná, tak som pokračovala až do pôrodu. Nejde tam o fyzické zničenie sa, ale skôr o navodenie si pocitu pohody, čo odtiaľ sála a ponaťahovanie a precvičenie si partií tela, ktoré trpia v tehotenstve najviac. Základom bolo, že nás Miška každú hodinu cepovala správne jogové dýchanie. To som mala v sebe tak vžité, že som to využila počas celého pôrodu a kontrakcie boli úplne v pohode. Pre mňa znamenala tehujoga pozastavenie sa a užší kontakt s bábätkom v brušku, najmä na záver hodiny (najobľúbenejšie relaxačné cvičenie bolo pre mňa predstavenie si ako som vnútri s malou v maternici) najmä v náročnom plnom živote, v ktorom bežia dni ani nevieme ako. Vždy som sa cítila, že som čas na tehujoge venovala bábätku a sebe oveľa intenzívnejšie, ako len doma večer pred televízorom, čo bol čas, keď som si po robote mnohokrát po úplne plnom dni na bábätko pomyslela a rozprávala som sa s nim. Ďakujem Miške za túto skvelú možnosť vo Zvolene a teraz sa chystám chodiť aj v druhom tehotenstve.
Blog
Pôrodné zážitky posledných 10 dní.
Za posledných 10 dní som dostala dôveru 3 párov a sprevádzala ich pri pôrode. Každý z tých príbehov bol iný a zároveň majú čosi spoločné. Boli to reparáty. Stála som pri narodení štvrtého, tretieho a druhého dieťatka do rodín. Predchádzajúce pôrody mali spoločného menovateľa – „už si to nechcem zopakovať“.