27. marca 2012 5 minút pred polnocou sa narodil náš prvorodený syn Juraj. Tehotenstvo bolo vytúžené a očakávané. Otehotenieť nebolo jednoduché a prvý trimester som prežívala okrem nevoľností aj strach. Lebo aj potrat som už zažila. Veľmi som si začala vážiť svoju mamu a všetky ženy sveta, ktoré sa rozhodnú byť matkami, lebo moje telo mi už celkom nepatrilo. A takto sa „uhnúť“ novému životu vzbudzuje vo mne doteraz obrovskú úctu. Ale poďme už k pôrodu.
Začal o pár dní skôr, ako sľuboval termín. Pracovala som na záhrade. A keď som sa zohla, riadne „mi cvrklo“…teda myslela som si, že potrebujem na malú, ale bola to už plodová voda. Čo som pochopila, keď som na záchode chcela cikať a nič:) Rodíme!!! Kričala som na svojho muža a poslala som SMS pár ženám, s ktorými som v tom čase svoje prianie rodiť doma mohla zdieľať. Bolo asi 5 hodín večer, volala som aj PA, ktorá za cca 2 hodiny vyrazlia k nám z východného Slovenska.
Zavolala som si aj svoju dulu, ktorá hneď prišla. Je to naša kmotrička, krsná mama všetkých našich 3 detí. Bola pri ich narodení:) Pili sme spolu červené vínko (to sa môže:)) a jedli sme slané tyčinky, čo som v ten deň napiekla. Pozerala som sitcomy, všetky, ktoré v telke išli. Telka mi zrazu prišla veľmi vzácna. Nevedela som, kedy sa k nej v pokoji opäť dostanem. Takáto idylka trvala cca 5 hodín a potom kontrakcie začali silnieť, pred 22:00 priviezli moji rodičia PA. Ja som sa s nimi už len zvítala a utekala som do spálne. Už som chcela mať súkromie. Rodičia aj chceli počkať, kým sa vnúčatko narodí, ale mamka mi prišla dať bozk do vane, že sa bojí a teda radšej idú. Moja mama bola veľmi múdra žena. Skôr ako stihli prísť domov sme im volali, že sa narodil Jurko.
Nerodila som do vane, ani by ma nenapadlo tam ísť. Vôbec to nebolo pohodlné. Nahovorila ma na to PA, ktorá pôrod sprevádzala. Ja som bola poslušná a šla som, ale dlho som tam nevydržala.
Porodila som v posteli. Keby mi do toho neboli kecali, bolo by to v polohe na štyroch. PA ma ale navigovala do klasickej pôrodnej polohy a to som sa stihla už len prevaliť a Jurko zo mňa hladko vykĺzol. Bolo to tak rýchlo, že si pamätám ako som povedala. „Aha, dieťa!“
Potom nasledoval neprerušený bonding, dvojhodinové prvé prisatie a príliš rýchle strihanie pupočníka. Vtedy sme boli radi, keď v pôrodnici nechali pupočník dotepať. Iné informácie sme nemali. Takže hneď po dotepaní ho môj muž duchaprítomne odstrihol, a aj si to stihol nahrať na video:):):)
Placenta zo mňa vypadla do záchoda, keď som sa išla vycikať.
A potom sa sme sa týždne, mesiace, roky len a len ľúbili….a žijeme spolu šťastne až dodnes.
Ak ste čítali pozorne, vidíte, že som bola prvorodička. Otvorila som sa za necelých 6 a pol hodiny a porodila som veľmi ľahko. Nie je to náhoda! Bola som skvele pripavená! Pripravovala som sa vtedy sama. Bola som čerstvá absolventka rekvalifikačného vzdelávania akreditovaného MŠ a MZ ČR. Na Slovensku dodnes takého vzdelávanie nie je. Na základe tam získaných vedomostí a svojich skúseností a praxe som vytvorila jedinečný systém prírpravy tela a mysle na pôrod. Tento systém sa volá Tehujoga a môžete ju cvičiť aj u seba doma. Pomocou Videolekcií pre tehuľky Alebo ak ste zo Zvolena a okolia, môžete cvičiť Tehujogu v skupine. Svoje miesto si rezervujete tu: https://tehujoga.sk/lekcie-a-seminare/tehujoga-uzavreta-skupina-4/
