TEHUJOGA

TEHUJOGA

Boli sme na výlete. A bolo to posilňujúce.

Zrejme toto nie je prvý blog, ktorý si odo mňa prečítate. Veľmi pekne vám ďakujem, že to robíte! A verím, že nie ani posledný:)

Takže viete, a kto nevie, tak sa dozvie:), že som spoluzakladateľkou Dúholia. Naše 3 deti tam veľmi radi trávia čas. Dúholie je “moje ďalšie dieťa”. Je to jeden z výsledkov mojej tvorby. A je to s ním ako s každým iným dieťaťom – občas som naň hrdá a občas…nuž nie…

Veľmi vyčerpávajúce sú pre mňa osobne príchody a odchody ostatných – noví ľudia prichádzajú s očakávaniami a niektorí, zas odchádzajú. Teraz sa nám to v Dúholí stalo znovu. Všetci odišli v dobrom. Bolo nám spolu v Dúholí dobre a ostali sme naďalej priatelia. A to je výborný výsledok, lebo nie každý odchod bol doteraz taký. Ale aj tak je to vyčerpávajúce. Niekedy túžim Dúholie uzavrieť. Nech sú tam len rodiny, ktoré budú učiť a tak to bude zdarma. Ak chcete dať deti do Dúholia, môžete byť pokojní  – zatuaľ to je len moja myšlienka. Dúholie ostáva otvoreným projektom. Neobyčajným miestom vzdelávania detí v zdravom podnetnom prostredí – v prírode, zdravým a podnetným spôsobom, rozvíjajúc telo a aj ducha – po starogrécky “kalokagatia”…Deti sú veľa v pohybe, majú silné a zdravé telá. Sú v prírode, jedia zdravé čerstvé jedlo a zakúšajú všetky roviny vzťahov. Tí čo sú tam od začiatku, vyrástli spolu v osobnosti. Dúholie je dar. 

Ale teraz to bude o inom. Boli sme s deťmi z Dúholia v Košiciach. Hlavným dôvodom bolo navštívíť našu kmeňovú školu. Stretli sme sa s deťmi v parku pri hlavnej stanici. Do hodiny boli skupiny premiešané. Deti sa tešíli z nových kamarátov a hrali sa všetci spolu. Do budovy školy sme cestovali všetci spolu električkou – pre nás “lazníkov” zážitok. My tu máme „luxus“ autodopravy:), lebo iná tu často nie je k dispozícii a električky takmer všetky deti zažili po prvý krát. V škole sme splynuli s popoludňajším programom. Školu vedú veľmi kvalifikovaní odborníci a pedagógovia. Venovali nám toľko času, koľko mohli. Ja si to veľmi vážim. Pre mňa bolo zázračné pozorovať, ako je vytvorené vzdelávacie prostredie, ako komunikujú učitelia s deťmi, ako deti reagujú na ponuku aktivít od dospelých (alebo aj nereagujú, lebo si vedia sami vymylieť niečo lepšie:)) a cítila som sa ako doma v Dúholí. V čase prežívania odchodov z Dúholia to bol pre mňa posilňujúci zážitok. Uvedomila som si, že sme stvorili obrovskú vec! 

Dúholie je malokapacitná vzdelávacia skupina. Vytvorili sme jej materiálne zázemie – vlastnoručne spolu s deťmi sme postavili budovu s pevnými základmi zo slamy, dreva a hliny. Nie je to náhoda! Dúholie učí deti vnímať všetky súvislosti našej činnosti na Zemi a chceli sme budovu, ktorá sa sama skompostuje (táto aspoň z väčšej miery), keď sa o ňu ľudia prestanú starať. Stožok sú lazy:) vo všetkej úcte, ktorú ku lazom chovám, sama tu žijem a veľmi si to vážim a teším sa z toho – len to hovorí o dostupnosti a iných v mestách bežných veciach, ktoré my v Dúholí zhmotňujeme niekedy dlhšie, niekedy s väčším úsilím. Tento rok sme pre lesnoklubákov postavili típí:) Venujeme sa vodozádržným opatreniam na mieste, kde by inak voda sama od seba nemala potrebu spomaliť. Dúholie navštevujú aj deti, ktoré dochádzali riadny kus cesty. A je to Stožok! So všetkou pokorou a vďakou hovorím o nás všetkých, že sme fakt dobrí. Dospelí dodržujú záväzok, že pracujeme v radosti. Vyhorieť v takomto projekte je najľahšia vec na svete. Postrážiť si vlastnú energiu je znakom zrelosti. A tak Dúholie kvitne aj naďalej. A ja som ozaj spokojná a vďačná, že môžme. 

Som vďačná za každý deň, ktorý tam naše deti strávia. Každý takto strávený deň je ozaj dar pre ich budúcnosť. 

A záverom citát od Michela Odenta (kto by ho nepoznal, je to svetovo známy pôrodník) – “Ak chceme zmeniť svet, musíme zmeniť spôsob, akým sa rodia naše deti.”…A skromne dodávam – aj to ako vyrastajú.

S láskou a vďakou k životu.

Mohlo by Vás zaujímať

Blog

Sladká chuť a depresia – čo ich spája?

Autorka (výnimočne): Lea Šlampiaková www.leaslampiakova.sk Usmievam sa. Tak zoširoka ako sa len dá. Práve som počúvala videa od Mišky – ženy, ktorú som prizvala k spolu-tvorbe kurzu. Ona sa totiž na veci zvyčajne pozerá z opačnej strany ako ja. Keď si potom navzájom povieme to, čo vidíme, vzniká nádherný obraz

Čítať »
Blog

Pôrod v láske je darom pre celú Zem

Pôrod v láske je pôrod bez tlaku, bez násilia, bez strachu…takzvaný dokonalý. Naše všetky tri také boli. A zažívam to mnohonásobne pri pôrodných sprievodoch ako dula. Budem ďalej písať len o svojich pôrodných skúsenostiach. Na to jediné mám právo. Náš prvý syn sa narodil pred skoro 11 rokmi doma. Náš

Čítať »