Expanzia strieda kontrakciu a to je v prírode nekonečný cyklus. Má mnoho úrovní, nekonečno. Začneme pri pulzácii bunky, budeme pokračovať cez viscerálny pohyb orgánu, alebo trubice (cievy, nervu…), k rytmom tela – nádych, výdych, tep srdca a kraniosakrálny rytmus, smerom k cyklickému vyprázdňovaniu ľudského tela, k orgazmu, pôrodu, našim činom – kde raz expandujeme a potom sa sťahujeme až k prílivu a odlivu a pulzácii vesmíru…ktorý sa teraz práve vraj vracia z expanzie veľkého tresku nazad:)
Sledujem ich vedome niekoľko mesiacov. Vlny. Rozpínanie a sťahovanie. Na mojom tele je to pocit uvoľnenia a stiahnutia, ktorý cítim najčastejšie v žalúdku – v čakre solar plexu, slnečného pletenca.
Pri pôrode dostáva slovo kontrakcia nový rozmer, lebo je zvestovateľkou príchodu nového života. Sériou kontrakcií sa ukončí rozpínanie maternice počas tehotenstva a po pôrode maternica ďalej zavinuje, kontrahuje.
Po orgazme a milovaní sa páry často pohádajú – expanzia orgazmu, strieda kontrakcia hádky, vrchol strieda dno a tak ďalej…je to zákon. Všetko má svoju hranicu a nič sa nemôže rozpínať donekonečna. Ešta aj vesmír narazil na bod, od ktorého sa musí vracať naspäť k bodu, kedy sa začal rozpínať. To je najväčší cyklus, aký vieme sledovať.
Viete si predstaviť koľko takýchto cyklov sa deje neustále 24/7 v našich životoch? Dokážete ich zachytávať? Niektoré určite! Taký orgazmus človek ťažko prehliadne:), aleb dobrú rannú stolicu, alebo pôrod. To sú veľké fyzické skúsenosti s rozťahovaním, dosiahnutím hranice a zmršťovaním…
Najjednoduchšia expanzia a kontrakcia, ktorú vieme vedome sledovať je DYCH. Znovu vás obrátim na prečítanie článkov v blogovej kategórie o dychu. Uvedomujte si ako dýchate, čarujte s dychom. Aj expanzia a kontrakcia a jej dôsledky sa dajú “rozdýchať”. Dôležité je vedieť v kontrakcii dobre vydýchnuť. Dobre vydýchnuť sa tiež treba naučiť. Je to sňať zo seba tiaž tlaku. Nechať všetko skĺznuť dolu do Zeme po našich ramenách bez stopy chcenie čokoľvek zadržať, držať vlastniť…proces, alebo jeho výsledok. Tak sa odoVZDÁME, ALE NEVZDÁME.
Je to hlboké a husté zamyslenie, ja viem. Mne pomáha držať si v ťažkých časoch odstup od zosobnenia situácií. Zosobnenie situácií z nich robí neznesiteľne ťažké. Keď je niečo osobné, podráždi sa ego, vyburcuje sa do akcie a vtedy nám energia začne fučať preč. Až do bodu výdychu…
A takto je to aj pri pôrode. Nenáhodne sa dieťatko hýbe v pôrodných cestách len vo výdychu. Nie nadarmo je výdych spojený so zdvihnutím svalov panvovho dna a uvoľnením orgánov, ktoré panvové dno nesie.
Vydychujme, neberme si veci osobne, buďme vďační a budeme vždy tvoriť z priestoru hojnosti.
Ďakujem
