…zas jedno populárne klišé.
Viete, že je to superschopnosť? Že svet vidieť destkými očami je viac ako “len veta”. Vieme to úplne všetci, nevyrástli sme z toho. Dospelosťou sa nestráca detstvo. Je to skúsenosť, ktorá nám môže celý život slúžiť, alebo prekážať.
Každý má svoje spomienky na detstvo. Ja si pamätám, že som mame a otcovi často hovorila, že sa teším, keď budem dospelá a budem si môcť robiť čo chcem. Tak mi svet dospelých vtedy pripadal. Slobodný a neobmedzený. Rozhodovali za nás – deti, hovorili nám, čo máme robiť. Mne sa to nepáčilo, chcela som sa rozhodovať sama za seba a “robiť si, čo chcem.”
Moja mama mi často na to odvetila, že svet dospelých je menej slobodný ako svet detí. Dnes viem, že aj taký môže svet dospelých byť. A aj mne sa občas stane, že sa stratím v strachoch a povinnostich dospelých.
Vtedy si spomeniem, aké kvality detstvo má. Nie, nie sú to moje spomienky na detstvo! Je to to, čím detstvo má byť!
Hravosť, zvedavosť, nevedieť ako veci dopadnú, ale napriek tomu sa do nich púšťať. Ostať panenskou vo výzvach, v ktorých som už predtým stála – tešiť sa z výzvy, nie z výsledku, ktorý má priniesť. Toto je vidienie sveta detskými očami!
Pamätáte si na tie chvíle nečakaných prekvapení? Neboli to veľké veci, boli to často úplne obyčajné maličkosti, ktoré nás potešili. Chcete znovu vidieť svet detskými očami? Nadchádza obdobie roka na to vhodnejšie ako ktorékoľvek iné… nová jar…nové začiatky…detstvo…
Skúmajme svet, ktorý sa rodí znovu očami detí.
