Otázka hlavne pre oteckov:) Ale aj pre mamky.
Divoška je dievčatko vo veku od narodenia do cca 11 rokov. Do času prvej menštruácie. Jej prirodzenosťou je bezprostrednosť, odvaha, otvorenosť, úprimnosť a nevinnosť. Je hravá a nebojí sa neznáma. Potrebuje bezpečný priestor, aby mohla byť slobodná v prežívaní svojich emócií. Bezpečný priestor je pre ňu zásadný. Pokiaľ ho nemá, stáva sa z divošky princezná alebo zaštítená panna. A to formuje ženu po celý ďalší život. Mnoho našich zranení pochádza práve z času nepochopenej divokosti. Jej “krotenie” voláme výchovou. A divošky sú pre nás nevychované.
Prirodzenosťou divošky je úplná prítomnosť a “kľučkovanie medzi realitami”. Realita je to, čo každý z nás vníma po svojom. Neraz sedia vedľa seba 2 ľudia v rovnakom čase a priestore a napriek tomu prežívajú rôzne reality. Toto je kvalita divošiek – kľučkujú medzi realitami úplne prirodzene. Pokiaľ ich v nejakej realite nedržíme príliš dlho – napríklad výkladom o spoločenskej neprípustnosti ich správania – okamžite z nej odchádzajú do inej. Divošky sú v tom majstrovské. Divočina je ich domov. Divočina je prirodzená súčasť ženského sveta a každá z nás sa do nej pravidelne ponára raz za mesiac v čase menštruácie. A ak sme v nej rušené, sme šelmy:):) Je to nutné a bezpečné. Udržiava to naše telá a duše zdravé!.
Divokosť nás ale rozhadzuje ako sandál! Ustojíte hysterický záchvat svojej dcéry s tichou účasťou? Ustojíte jej hnev a zaťatosť bez toho, aby ste ju obvinili z tvrdohlavosti, alebo nevychovanosti? Ustojíte jej rýchlosť a potrebu sa šplhať na stromy, kopať v zemi, prelievať vodu bez toho, aby ste ju upozorňovali na čistotu jej šiat? Ustojíte jej nahotu? V tomto všetkom MUSIA byť dievčatká prijaté. Hlavne vlastnými otcami. Prijatie ženskej divokosti mužom je kľúčové preto, aby sa žena vo svojej divokosti vedela prejaviť ako vášnivá milenka. Opustiť kontrolu.
Nezvládate to? je to v poriadku, nie je to ľahké. Je dôležité vedieť, že je to normálne a prirodzené. Mňa ako matku divokosť našej dcéry vracala do čias mojej detskej popretej divokosti. Zaúch od otca (nebolo ich veľa:)) a výkladov o slušnom správaní. Ja som vo svoje podstate divoška, ale vedome sa musím vždy vo svojom vnútri vracať do pocitu bezpečia, ktorý si tvorím sama. Už som dospelá.
Nenechávate svoju dcéru ísť do divokých situácií? Tvarujete z nej princeznú. Riešite za ňu “nebezpečné” a “špinavé” situácie. Nedovolíte jej , aby si v “divočine zlomila nechtík”. Zatvárate ju tým pomyselne do vysokej veže, ktorá je v podstate vezením. Očakáva svojho princa, ktorý ju z nej zachráni. Ale nanešťastie, aj keď sa ho dočká, zistí, že nie je dokonalý. Že v noci chrápe a jeho ponožky smrdia. Navyše ich stále nevie trafiť do koša s bielizňou…a to zďaleka nie je všetko. Nestará sa už o jej bezpečie tak dokonale, ako jej otec. Minule musela ísť do divočiny. Bála sa a zlomila si nechtík… Použije svoju zbraň – otrávenú dýku. A otrávi svojho princa. V praxi to znamená, že ho ohovorí všade, kde sa len dá. A nakoniec princ už nemôže ostať v jej vysokej veži…zbaví sa ho.
Nezvládate sitácie hnevu, hystérie, plaču, zdanlivo nelogickej zaťatosti? Nemá vaša divoška pirestor, aby sa mohla zrútiť? Vychovávate z nej zaštítenú pannu. Nikdy sa navzdá kontroly, nikdy sa naplno neoddá svojim zmyslom, nikdy naplno neuverí, že je z mužom v bezpečí. Bojí sa, že ak zloží svoje štíty, bude zranená. Pretože ju smrteľne bolia obvinenia z nevychovanosti, keď sa potrebuje vyplakať, lebo jej okolitý svet nedáva zmysel. Potrebuje bezpečie, prijatie bez súdov a bez následkov. My ženy sa potrebujeme občas zrútiť. Je to hormonálny proces a jednoduchá dynamika ženskej duše. A potrebujeme to urobiť aj pred svedkami a byť v tom prijaté. Prijmite svoju malú divošku v hystérii a ukážte jej, že je hodna lásky, aj keď ju sama teraz nemôže dať vám. Nevie sa ani len upokojiť a prestať na vás kričať. Nevie sa ani len pohnúť a urobiť ďalší krok. Nevie vám ani len povedať, prečo je taká. Ozaj to nevie. Ale ak ju v tej realite nebudete držať vy, ona z nej za pár minút vyjde a všetko s ňou bude opäť super. Budete mať usmiate dievčatko. A nevracajte sa k tomu. Ešte sa to určite stane. Neberte to ani osobne. Nemá to s vami nič spoločné. Jej vnútorný svet je príliš bohatý. Môžete jej len držať bezpečný priestor.
Ja vám držím palce. Nie je to jednoduché. Hlavne ak ste vy nemohli, keď ste boli deti. Ale teraz sme dospelí. A môžeme to pre naše deti urobiť.
